"Naozaj si mi chýbala." Pohladká ma Dalibor po chrbte. Jeho ruku mačkám v objatí, hlavu mám na jeho ramene a nohy cez tie jeho. "Aj ty mne to veľmi dobre vieš." Viac sa naňho natlačím. "Kolko krat si plakala?" Opýta sa a pozrie na mňa. "Asi fakt každý deň." Zdvihneme naňho pohľad. "Nechcem aby si kvôli mne viac plakala." Obime ma. "Ani ja už nechcem plakat ale Dalibor. Pochop ma že mi strašne chýbaš. Bez teba už neviem byt šťastná." Zhlboka vydýchnem. "Prepáč malička. Mrzí ma že kvôli mne takto trpíš. Snažím sa vymyslieť spôsob aby si už nebola smutná ale je to ťažké." Pobozká ma do vlasov. "Ja viem Dali." Pohladkam ho po hrudi.
-
"Takže prečo ste tu všetci. Jak je známo žijem už nejakú dobu vo svedsku a nechal som tu svoju obľúbenú princeznú. Tak sme dostali nápad s tvojimi rodičmi." Pozrie sa na mňa. "Že by si sa po Vianociach presťahovala ku mne keby si chcela." Na chvíľu sa odmlčí. "To naozaj?" Oci sa mi naplnia slzami. Len prikývne. "Naozaj môžem?" Pozriem na mamku a oca. "No jasne. Nevieš si predstaviť ako nás boli vidieť a počuť tvoj plač. Museli sme niečo vymyslieť. Školu sme ti tam vybavili takže sa po Vianociach môžeš vrátiť s Daliborom." Povie mamka. "Ježiš ja vám strašne ďakujem." Skočím im okolo krku. Potom prejdem k Daliborovi ktorého poriadne obimem. "Už nebudeš plakat?" Opýta sa. "Keď viem že budem s tebou. Tak nie." Dám mu pusu na tvar. "To som rad miláčik." Usmeje sa. Spoločne strávime popoludnie a následne sa nám dom vyprázdni. Tomas šiel k Šimonovi, mama s ocom neviem kde a Daliborova rodina asi domov. "Čo budeme robiť? Máme voľný dom." Opýtam sa dalibora. "Niečo by mi napadlo." Začne sa ku mne približovať. Cítim jeho dych na mojich perách. Než ich stihne spojiť on, spravím to ja. Ruky mu zapletiem do vlasov. On tie svoje dá na môj pas a posadí si ma na seba. Srdce mi začne rýchlo bit a v bruchu sa mi rozleteli milióny motýľov. "Čo keby sme to dnes skúsili?" Opýta sa medzi bozky. "Niesom si istá či som naozaj pripravená." Sklopim zrak. "Nebudem tá nútiť miláčik." Usmeje sa. "Skončíme do mekaca." Zasmeje sa. Vychystame sa a ideme z domu. V mekaci pridám fotku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Alie.satan: 𝘮𝘰𝘫 𝘱𝘳𝘪𝘯𝘤 <3 @dalidvorsky
@dalidvorsky: moja princezná:)
-
"Znovu sa lúčime." Chytí ma za pas Dalibor. "Je to tak." Usmejem sa. "Už nebudeš plakat?" Opýta sa. S úsmevom zakývem hlavou na nesúhlas. "To som rad opička." Pobozka ma na čelo. Rozlúčime sa a Dalibor odíde. S úsmevom sa vrátim k samovi. "Dnes bez plaču? To čo sa stalo?" Zasmeje sa Kňažko. "Dnes bez plaču. A bez plaču až do viano." Usmejem sa ešte viac. "Je niečo o čom neviem?" Opýta sa. "Je." Zakyvem hlavou. "Aj mi to povieš?" Zdvihne obočie. "Poviem." Začnem sa smiať. "Tak to povedz ty dilina." Šťuchne ma do ramena. "Ja-ja sa sťahujem." Vypľujem zo seba. "Kam akože?" Chytí ma za ramena a potrasie so mnou. "Do Štokholmu za mojim najlepším kamarátom." Začnem poskakovat od radosti. "Čiže mi moja najlepsia kamoska odchádza?" Zamračí sa. "Prepáč Samko. Ale ja vás budem chodit navštevovať. Aj vy budete chodit za nami áno?" Chytím ho za ruky. "Budeš mi ale chýbať." Pohladká ma po vlasoch. "To je jasne že aj vy mi budete chýbať." Usmejem sa. "Som rad že si šťastná." Tiež sa usmeje a obime ma.
