Zas a znovu kupujem darčeky ale tentokrát aj s mojou partiou dievčat. Nakúpime všetky všetko potrebné a sadneme si do kaviarne kde trávime dobrých pár hodín. Mňa od nich vytiahne Kňažko ktorý príde. "Caute dievcata túto dámu si beriem preč." Zasmeje sa keď príde a chytí ma za ramena. "Prečo veď s nami nebola už tak dlho." Zaknuci Zuzka. "Lebo toto mláďa si ide vybrať vianočný darček. A za dva dni jej príde manžel mala by si kúpiť niečo pekne aj preňho." Zasmeje sa. "Ty si idiot." Buchnem ho po hlave. "Tak si ešte na chvíľu sadni k nám nemáme niečo doriešené." Stiahne ho za ramena lucka. Len sa zasmeje a počúva naše debaty. Po trištvrte hodine sa nakoniec vyberieme preč. Dievcata samozrejme začali vyzvedal a nakoniec som im aj prezradila že sa sťahujem. Začali šaliet a vymýšľať ako sa so mnou rozlúčia. Vymýšľanie mojej "rozlúčky" som už nechala plne na nich a odišla so samom kupovať neviem čo. Samo prišiel nakupovat tak isto darčeky a mne kúpil ďalšiu krásnu retiazku na krk aby som mala spomienku. Doma si so mnou zahrá NHL a zožerie pol chladničky. "Čo tak si vonku zastrieľať? Dnes nie je taká zima." Opýtam sa. Prikývne. Vytiahneme z kôlne hokejky a Puky. Zapálime svetlo pri podložke ktorú tu máme na strieľanie a natiahneme na bránu plachtu s piatimi dierami. Štyri po rohoch a jedna približne v strede. Ideme na šesť striel a kto trafí viac. Samozrejme pán hokejista trafil dve a ja štyri. Trápny. "Ja mať takého hokejistu v tíme hanbím sa." Zakyvem hlavou. "Ty blbka jedna. Teraz ti to ukážem. Dajme desať striel." Zamračí sa. Strelil o jeden gól menej ako ja. "Kto je teraz blbec." Začnem sa mu smiať. "Ty svina." Tiež sa začne smiať. Skončíme po hodine znovu na gauči kde kukame film. Samo sa po filme rozlúči a ide domov. Ja sa už len idem umyt a idem si ľahnúť. Nakoniec teda ešte ďalšie dve hodiny hráme hry s Tomášom.
-
Dva dni prešli ako voda a ja už stojím na letisku a čakám na svojho spasiteľa. Keď ma zbadá na tvári sa mu rozleje sladký úsmev. Hneď sa k nemu rozbehnem a skočím mu okolo krku. Kufor pustí a namiesto neho chytí mňa pod zadkom. Nohy omotám okolo jeho tela a začnem ho obimat. "Konečne zase spolu čo baby?" Zašepka s úsmevom. "A už na veky." Usmejem sa a pobozkám ho na čelo. Spoločne odídeme do autá ktoré nás odnesie k nemu domov. Kufor iba položí pred posteľ a spolu so mnou skoci do postele v ktorej lezime asi pol hodinu v objatí. Celú dobu ma Dalibor hladká po chrbte či po pase. Ja ho pre zmenu stále hladkám po vlasoch a zabáram do nich prsty. "Čo tak ísť k našim? Mali by tam byt už aj vaši." Opýtam sa. "Ešte chvíľu chcem byt so svojou šupou sám a nechať si jej krásu len a len pre seba." Usmeje sa a svoje pery pritiskne k tým mojim. "Mám tá rad." Usmeje sa. "Aj ja tá mám rada Dali." Pobozkam ho znovu. "Čo to vlastne robime? Veď spolu ani nechodíme." Opýtam sa. "Neviem ale páči sa mi to." Zapletie mi ruku do vlasov. Len vydychnem a položím hlavu na jeho hruď.
