"Klop klop." Počujem od dverí. "Ďalej!" Zakričím s pocitom že to je oco alebo tomas. Sedím pri stolíku len v kraťasoch a čipkovanej podprsenke. Akurát si rozčesávam vlasy. "Wau takto na mňa čakáš?" Ozve sa Dalibor. "Dalibor." Rýchlo sa postavím a odskackám k nemu. Skočím mu okolo krku. "Ja by som za tebou aj došiel nemusela si sa terigat ako trúba." Začne ma hladkať po chrbte. "Už som tá musela objať Dali." Jednu ruku mám na jeho chrbte a druhu v jeho vlasoch. Ľavú nohu som mala okolo jeho trupu ale tu pravú som nechala spustenú dole. Nechcela som to koleno ohnúť. "Veľmi si mi chýbala. Veľmi veľmi veľmi." Hladká ma po chrbte. Tak strašne krásny pocit toto bol. "Čo ste ticho?" Vojde do izby tomas. Hlavu som z Daliborovho ramena ani nezdvihla len som cítila pohyb tej jeho. "Jaj aha už neruším." Zasmeje sa a odíde. "Nechceš sa obliecť? Trochu ma tým dráždis a aj tak za chvíľu ideme." Ešte viac si ma k sebe pritiahne. "Hej dráždi tá to Dalibor?" Zasepkam. Pomaly začnem jednou rukou jazdiť po jeho hrudi až na krk a potom na tvar. Cítim ako sa jeho telo chveje. Následne zoskočím a vezmem si mikinu ktorú si oblečiem. "Asi mi bolo lepšie keď si tu mikinu nemala." Prehrabne si vlasy. "Možno budeš mať možnosť sa jeden večer vymeniť so samom a ďalej uvidíme." Prejdem znovu k nemu. "Bohate mi bude stačiť keď tá budem mať pri sebe. Úplne hocijak oblečenú. Hlavne nech si tu bábika." Chytí ma za ruku. "Nevedela som že si taky romantik." Usmejem sa. "Som." Prikývne. Máme ešte hodinu kým odídeme takže si ľahneme spolu do postele. Svieti mi tu len mala lampa na mojom stole. Ležím na Daliborovej hrudi. Jeho ruky jazdí po mojom chrbte. "Ako je na tom tvoja noha?" Opýta sa. "Myslím že sa to lepšie. Po dome už chodím bez barlí." Usmejem sa. "Pecka srdiecko to je paráda." Sladko sa usmeje. Chvíľu pred tým ako odídeme si prezleciem tepláky. Dalibor mi vezme tašku a spoločne ideme dole. Znovu sa stretávame na stanici. Som stále unavená. Spala som asi tri hodiny. Nasadli sme do autobusu kde ma hneď vystískal Šimon so Samom. Následne som si sadla k Daliborovi. Prehodil mi ruku cez ramena a pritiahol si ma k sebe. S hlavou na jeho ramene som zaspala. "Sme na obede srdiecko." Budí ma Dalibor. Trochu sa ponaťahujem a s rukou okolo jeho pasu vyjdem z autobusu. Noha mi stuhla tak to trochu boli. Ja som si objednala paradajkovu polievku a šalát. Dalibor si dal tu istú polievku a rezeň. Najprv rozmýšľal že si dá len polievku ale nakoniec vetou "môj poriadny chlapec sa musí poriadne najesť" si vybral aj rezeň so zemiakmi. Na pitie sme si dali kofolu. Po skvelom obede sme znovu nasadli do autobusu. Cesta nám trvala ešte hodinu. "Myslíš že by som mohol dnes večer prísť? Možno trochu zakutrat na zakázaných miestach?" Posunie moju ruku ktorá je na stehne trochu vyššie. "Vieš že si môj oco na mňa bude dávať veľký pozor?" Zdvihnem jeden kútik do úsmevu. "Čo ak si bude myslieť že už spis?" Posunie ruku ešte vyššie. Kúskom malička sa dotýka môjho citlivého miesta. "Uvidíme čo bude áno Dali?" Znovu sa opriem o jeho rameno. "Kdekoľvek, kedykoľvek len musím byt s tebou." Poriadne ma obime.
