Už sme dorazili na chatu kde budeme po celý tento týždeň bývať. Je to krásna drevenica.
-
Je večer. Ležím v izbe a čítam si knihu Pukom do srdca. Je to krásna kniha. Dalibor ma hlavu položenú na mojom ramene a ruku pod tričkom na hrudi. Začne ju posúvať nižšie aj sa zastaví na mojich prsiach. Tam ruku nechá a ďalej oddychuje. "Dalibor nechceš tu ruku dať preč?" Opýtam sa. "Nechcem zlatko. Mne je dobre. A aj tebe." Oci ani neotvorí len sa usmeje. "Mas fakt fajne kozy." Trochu sa pomrvía rukou stlačí moju kozu. "Dalibor. Ja som ti to nedovolila." Zamračím sa. "No tak nebud zlá." Zdvihne na mňa hlavu. "Mám jednu dosť zlu správu." Povie. "Čože akú?" Knihu zavriem. "Začiatkom Júla sa budem sťahovať do švédska kvôli ponuke od jedného hokejového tímu." Posadí sa. "Nie Dalibor. Že si robis srandu." Knihu položím vedľa seba. "Nerobím prepáč." Chytí ma za ruku. "Dalibor nie. Nemôžeš odísť. Stratila som veľa nemôžem stratiť aj teba." Začali mi tiecť slzy z oci. "Neplac srdiečko. Máme ešte šesť mesiacov. My niečo vymyslíme áno?" Utrie mi tvare. "Nesmieš ma opustiť." Zakyvem hlavou slzy mi stále tečú. "Neplač prosím srdiecko moje." Pritiahne si ma k sebe. "Bude tu Samo, Šimon aj dievcata. Na mňa aj zabudneš." Začne ma hladkať po chrbte. "Nezabudnem. Nikto mi ťa nenahradí." Zakyvem hlavou. "Mám tá rad." Dá mi pusu do vlasov.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Sľubujem ti že ma nestratíš." Zašepka mi do ucha. Ležím na jeho hrudi a obimam ho najviac ako sa len dá. Nakoniec zaspim.
Ďalší deň strávime lyžovaním. Všetci sa bavíme a ja som aj zabudla na to čo mi včera Dalibor povedal. Úsmev na tvári mi hraje celý deň. Okolo štvrtej sa všetci stretneme v obývačke že ideme hrať hry. Ja ešte rýchlo pridám fotku na storku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Hráme Monopoly, človeče nehnevaj sa, žolíka a ďalšie hry ktoré tu boli. Hrali sme dlho a ako vravím konverzácia nestala a domom sa ozýval náš smiech. Je už asi pol deviatej keď som si spomenula na včerajší večer. Ospravedlnila som sa že som už unavená a odišla som hore. Skočila som do postele a zabalila sa do periny. Slzy mi začali tiecť. Nevedela som to zastaviť. "No tak neplac." Príde Dalibor a sadne si ku mne.
