"Budeš nám chýbať princezná." Objímajú ma rodičia. Lúčim sa s nimi na letisku. Je tu s nami aj samo a šimon. Všetkých obimem a následne s daliborom odchádzam. Budú mi chýbať. "Tešíš sa?" Opýta sa Dalibor keď sadneme do lietadla. "Teším ale aj bojím. Čo ak ti začnem liezť na nervy." Pozriem naňho. "Nezacnes neboj sa zlatíčko." Nakloní sa ku mne a pobozká ma. Jurovi rýchlo napisem že odlietame a hlavu si oprieť o Daliborovo rameno.
-
Cestu lietadlom som prespala. Teraz lezime u dalibora v byte. Lezime na gauči v objatí. V celom byte je ticho. Počuť len naše nádychy a výdychy. "Za hodinu odchádzame na štadión áno? Alebo tak sa opýtam chce sa ti ísť?" Pozrie sa na mňa. "Jasne že sa mi chce ísť Dali." Usmejem sa. "To som rad." Pobozká ma na čelo. Pomôžem Dalimu zbaliť veci do hokejovej tašky. Ešte si rýchlo spravíme niečo na jedlo a ideme dole. Ja mu vezmem hokejky a korčule pretože so zabudol chrániče na štadióne tak aby mu nezničili tašku. Vložíme to do autá a nastúpime. Cesta trvá nejakých dvadsať minút. Celú cestu ma Dalibor položenú ruku na mojom stehne a usmieva sa od ucha k uchu. "Teším sa keď tá konečne predstavím mojmu tímu. Všetci mi budú závidieť moje krásne srdiečko." Pozrie na mňa. "Ahaha takže sa mnou ideš vychvaľovať." Zamracim sa. "Nie Ježiš nie." Zakýval hlavou. "Srandu si z teba robím." Usmejem sa.
Čakám pred šatňou na dalibora. "Ďakujem že si mi postrážila hokejky." Usmeje sa na mňa keď vyjde zo šatne. Hokejky chytí a pritiskne pery na tie moje. "Wau." Zasmeje sa práve vychádzajúci chalan zo šatne. Dalibor sa odtiahne. "Srdiečko toto je Miky. Miky toto je Alica." Zoznámi nás. Keď všetci chalani povychadzaju zoznámi ma s nimi. Mena čo som si zapamätala sú Miky, Lukáš, markus, Erik, Filip, Maxo, Teo, Alex a Juro. Všetci chlapci sú strašne zábavný a to mi stačilo tu s nimi byt desať minút. Keď šiel Dalibor na ľad pobozkal ma a ukázal mi kadial na tribúnu a poprosil ma aby som ho pockala po tréningu pred šatňou.
-
"Ako dlho ste spolu?" Opýta sa ma Luky. Sedíme v bare. Chceli ma viac poznať tak som nedostala na výber. "No poznáme sa už nejaké dva roky ale bude to asi pár mesiacov čo sme spolu." Vydám zo seba. "To je pecka. Prajem vám to. Dalibor o tebe básni už dlho." Usmeje sa maxo. Dalibor akurát šiel na wc. "Si naozaj tak pekná ako Dalibor hovoril." Otočí hlavu do boku markus. "Balíš ju?" Zamračí sa práve prichádzajúci Dalibor. "Nie čosi." Začne sa smiať.
"Myslím že som niečo posrala." Vojdem za daliborom do izby. V izbe je už tma a Dalibor leží na posteli. "Čo? O čom to hovoríš." Posadí sa. "Chalani sa ma pýtali či spolu chodíme. Ja-ja som povedala že hej. Prepáč Dalibor ja neviem čo som si myslela." Sadnem si k nemu. "Prečo sa ospravedlňuješ a nie je to tak? Niesi moje dievča?" Pozrie na mňa. "Hovorili sme si že sme najlepší kamaráti." Myknem ramenami. "Tak teda srdiečko. Budeš moje dievča?" Chytí ma za ruky. "Budem Dali." Usmejem sa. Uzrie mi slzy z tvare a spoločne v objatí zaspime.
