Som už po tréningu a čakám na Tomáša s jeho otcom. Ideme spoločne do nemocnice za Alicou. Písali sme si neskoro do noci a potom aj ráno. "Môžeme ich chlapci?" Spýta sa nás Tomášov otec a náš tréner. Obaja len Prikyvneme. Nasadneme do autá a mierime najprv ku mne a potom k ním. Ja si len rýchlo donesiem tašku a vyhádžem veci o ktoré sa mi postará moja skvelá mamka. Následne ideme do nemocnice. "Ahoj Alic." Usmeje sa na nu tréner. "Ahoj oci." Snažila sa usmiat. Následne si všimla aj nás dvoch. Úsmev sa jej na tvári objavil sám. Asi pol hodinu tu s nami boli aj oni no nakoniec nás nechali samých. Vytiahol som z vaku počítač. Prisadol som si k nej. Ruku som jej dal okolo krku a počítač položil na naše nohy. Čo najviac sa ku mne natiskla a hlavu si oprela o moje rameno. Pustil som Ratatouille. Alice vyzerala že ju to dosť baví no nakoniec zaspala. Akurát prišiel doktor. Chcel jej oznámiť kedy ju pustia ale tak to povedal mne. Za týždeň bude doma. Nohu v sadre ale len v nejakej dlahe ktorú ma na kolene. Bude mať barle a musí byt opatrná. Počítač som vypol a alicu prikryl. Spokojne oddychovala na mojej hrudi. Celý čas som ju Hladkal po vlasoch. Zrazu začala strašne rýchlo dýchať a celá sa triasť. Po chvíli sa zobudila. "Čo sa stalo malička?" Opýtam sa. "Prepáč ha som mala zlý sen." Zasepka. "Neboj som tu s tebou." Pobozkam ju do vlasov.
Pohľad Alice
Som doma už týždeň. Noha začína byt lepšia. Celý týždeň som dalibora nevidela kvôli prípravám na turnaj ktorý sa bude konať v banskej Bystrici. Tatik mi ponúkol aby som išla s nimi. Odchádzajú pozajtra. Ak to nebude tak strašne bolieť pôjdem rada. Aspoň uvidím chlapcov. "Tak čo pôjdeš s nami?" Spýta sa ocko keď odcupitam dole schodmi. "Áno pôjdem." Prikyvnem. "Pecka. Môžeš mi pomáhať na striedačke." Obime ma. Mama so mnou od toho úrazu nehovorí. Rýchlo sa navečerám a idem skackat po schodoch hore. Ľahnem si do postele a začnem citat knihu. "Počul som že ideš s nami." Pribehne do mojej izby Tomas. "Je to tak." Knihu zavriem. "To je pecka. Vraj budeš v izbe so samom." Skoci mi do postele. "To je pecka." Usmejem sa. "Cítiš sa už lepšie?" Opýta sa. "Je to lepšie áno Tomi." Vydychnem. "To som rad. Veci si zabalíš až zajtra?" Znovu sa opýta. "Asi áno. Ako sa ma Dalibor?" Opýtam sa ho ja. "Asi dobre. Zajtra ideme aj s ostatnými von. Môžem mu niečo odkázať ak chceš." Pozrie sa na mňa. "Asi nie. Možno ho len pozdrav viac netreba." Usmejem sa. "Odkážem." Tiež sa usmeje. Nakoniec si pustime film a obaja zaspime.
Ráno sa zobudím skôr ako tomas. Hneď si začnem baliť veci. Nakoniec som odišla dole do kuchyne čo chvíľu trvalo. Na stole sme mali raňajky. Rodičia obaja boli v robote. Naranajkovala som sa skôr ako tomas vstal. Potom som odišla znovu do mojej izby kde ešte stále bol a spal. "Ty špina!" Skočím na ho. Trochu zasycim od bolesti. Tomas sa vytrepe z postele a ja sa mu pekne vysmejem. "Ty stetka." Zamračí sa. "Prepáč cicka." Vyplázim naňho jazyk. "Ty si jak mala." Zakyve hlavou. "Buď rad." Skoci naspäť do postele. "Som. Kým si nepoznala dalibora nevidel som tá sa usmiat niekoľko rokov." Usmeje sa. "Je to tak. Dalibor robí divy." Začnem sa smiať. "Hej? Aj v posteli?" Nahodí taky ten úškľabok. "Ty idiot!" Buchnem ho po ramene. "Veď ja som vás videl na tej chate ako ste sa k sebe mali aj ten večer čo ste sa vytratili sami dvaja hore. Aj ako ste spolu každú noc spali. Aj v autobuse." Nakloní hlavu. "Sme len kamaráti. Ten večer sa nič nestalo. Bozkávali sme sa ale obaja sme si povedali že medzi nami nič nie je." Zakyvem hlavou. "Chápem." Vydýchne.
