"Naozaj ti je dobre Dali?" Opýtam sa ho keď mu prinesiem pivo. "Láska je mi naozaj parádne a už si pod ku mne sadnúť." Usmeje sa na mňa. S úsmevom k nemu idem a sadnem mu na stehná kde si ma teda on stiahne. Chlapci sa len smejú a ďalej spolu debatujú. Riešia práve zápas ktorý sme vyhrali 6:1. "Láska?" Zašepka Dalibor. "Áno? Boli tá niečo?" Začnem sa pýtať. "Láska kľud. Neboli na nič. Mňa skôr zaujíma kedy si si tu bundu stihla urobiť. Nevšimol som si ju ešte." Zasmeje sa. "Včera keď si bol na tréningu som sa s tým jebala." Usmejem sa. Mám obyčajnú L-kovu rifľovú bundu a vzadu mám veľké číslo 15 a nápis Dvorsky. Srala som sa s ňou dlho a úplne ju milujem. "Je parádna." Pobozká ma na tvar. "Ďakujem." Začervenám sa. "Čo by si vlastne chcela na narodeniny? Mas ich už za pár dni." Opýta sa ma po chvíli Dalibor. "Tvoje priezvisko?" Zasmejem sa. "Mas ho mať baby." Pobozká ma. "Vy ste strašne sladký." Roztápa sa nás nami max s markusom. Len sa zasmejeme. Opriem si hlavu o daliborovo rameno a nechávam sa od neho maznat.
Ležím sa gauči v Daliborovom byte. Správy mi pípaju o sto šesť ale ja sa necítim na to odpovedať. Viem že mi píše Teo a Juro do skupiny ale tak isto ma spamuje aj simon so samom. Dva dni im neodpisujem. Dva dni som sa nikde neukázala a vyhýbam sa aj Daliborovi. I keď akože v jednom byte to je trosku náročné ale darí sa mi. Je mi tie dva dni strašne zle. Naozaj neviem čo robiť. Davala som si tabletky no nič nepomohlo. Vôbec sa necítim na to niekomu odpisovať ne to sa s niekým rozprávať. Je mi trápne pred Daliborom. Nechcem aby ma takto videl. Vyzerám hrozne. Vlasy sa mi mastia čoraz viacej. Pod očami mám čierne kruhy. Pery mám suché a pokožku bledú. "Láska no tak." Vojde do obývačky práve prichádzajúci Dalibor. Tašku zhodí na chodbe a ide ku mne. "Miláčik no tak povedz mi čo ti je." Sadne si ku mne. "Pri mne sa naozaj nemáš za čo hanbiť. Pre mňa si dokonala taká aka si. Či s mastnými vlasmi, či s kruhmi pod očami. Vždy pre mňa budeš dokonala hocijak budeš vyzerať. Nehanbi sa láska. Teodor s Jurajom do mňa dnes celý čas jebali že čo ti je a dokonca mi už písal aj samo s Šimonom." Nakloní sa ku mne. "Necítim sa proste dobre Dalibor. Nehorázne ma boli chrbát a je mi zle. Prepáč že som tá ignorovala." Pozriem naňho. "Neospravedlnuj sa láska. Nič sa predsa nedeje. Pod ľahneš si ku mne do spálne." Vezme ma na ruky a ide so mnou až do spálne. Spoločne lezime v objatí. Pomaly odpisem na všetky správy a medzi tým Dalibor vyberá film na telke. "Je mi s tebou naozaj dobre Dali." Položím mu hlavu na hruď. "Veď aj mne láska." Pobozká ma do vlasov.
Dva ďalšie dni som ešte preležala v horúčkach ale už mi je lepšie oveľa. Dnes ma vezie do školy znovu Teo. Oblečiem sa a vezmem si veci kde ma už čaká. Sadnem k nemu do autá a obímem ho. Celu cestu sa smejeme a je nám dobre. "Naozaj ti je už dobre malička?" Chytí ma za ruku. "Naozaj Teo." Usmejem sa. "Buď opatrná v škole. Keby niečo. Zavolaj niekomu znas áno? Dnes máme tréning a teambuilding. Neviem či ti počas tréningu niekto zdvihne ale môžeš skúsiť aj trénera áno? Vieš že tá ma rad." Usmeje sa na mňa. "Ďakujem Teo naozaj si to vážim. Viete po mňa niekto prísť?" Opýtam sa. "Niekoho sa spýtam." Zaparkuje pred školou. "Môžem ísť aj autobusom ak treba." Vezmem si tašku. "Nie to nie. Autobusom nepôjdeš. Neboj dáme ti vedieť." Usmeje sa. Podakujem a rozlúčim sa.
