Prebudení 6 - Dalia

2. Kapitola

Súčasnosť.

Za niekoľko rokov sa z malého chlapca stal dospelý muž, Michael Trustworth, zodpovedný a starostlivý gentleman, na ktorého by bola matka hrdá.

Bol vysoký sto deväťdesiat päť centimetrov s vyšportovanou postavou z telocvične a čierne vlasy mal odborne ostrihané, pričom fúzy si dôkladne upravoval a oči boli žiarivo modré.

Nebol fanúšikom tetovaní ani pearsingov, neodoberal športové časopisy ani neobdivoval športové autá. Karty mu nič nehovorili a na zvieratá bol alergický.

O čo sa zaujímal boli pravidlá, poriadok a vernosť.

Rysy tváre, podedil našťastie len to najlepšie od oboch rodičov, boli primerané dnešným kritériám atraktívnosti. Podedil oválnu tvár, hranatú bradu s jamkou a nos ako herec, ktorý hral posledného supermana, alebo agenta CIA z firmu Krycie meno UNCLE .

Jedného príjemného októbrového večera sa vo svojom vlastnom ojazdenom zelenom forde premával cez mesto, na adresu konkrétneho salónu krásy.

Volal sa Rose Charm a bohužiaľ na okolí boli tri ďalšie salóny krásy, ktoré boli luxusnejšie a výnosnejšie než tento, hoci tu stál skoro dvadsať rokov.

Bola to jednoposchodová budova so salónom a skladom na prízemí a bytom na poschodí, kde od počiatku žili majitelia. Interiér salónu videl Michael len raz, ale ten ružovo krikľavý svet mu stačil na celý život.

Zaparkoval priamo pred vchodom, kam zvyčajne majú autá zastavovať zakázané, ale on bol výnimka.

Vďaka majiteľke, ktorá mala pre atraktívnych mužov slabosť a on vedel, aké komplimenty použiť.

Michael vystúpil a pohodlným krokom v košeli a oblekovom kabáte vkročil do priestorov salónu, kde ho privítali pohľady a úsmevy starších aj mladších žien.

„Pekný večer, Michael!" ozvalo sa zo všetkých strán a tak sa mladý muž šarmantne usmial.

„Pekný večer aj vám, krásne dámy. Je už Sasha hotová?"

V tom okamihu vyšla zo šatne na druhej strane miestnosti krásna mladá žena s dlhými tmavohnedými vlasmi s ofinou a s kúzelným úsmevom na perách, svieža ako prvé jarné kvety.

Mala na sebe červeno bordové šaty pod kolená bez rukávov s ramienkami, bez šperkov, ale s veľkou ťažkou kabelkou po boku.

„Prepáč, že si musel čakať, Michael."

„Nič sa nestalo. Práve som dorazil."

K dvojici sa priblížila postaršia atraktívna krátko zastrihnutá tmavovláska s úsmevom jasných červených pier od rúžu a s vyhladenými vráskami a nosom po plastike.

Trochu sa podobala na Michaelovu matku, avšak bola o pol hlavy nižšia a mala oválnejšiu tvár.

„Dobre sa zabavte, mládež. A zajtra chcem všetky detaily."

„Áno, šéfka." povedala s falošným úsmevom, aby ženu neurazila.

Michal sa pozrel na Sashu, ktorej to dnes veľmi pristalo a bol skutočne rád, že tento klenot objavil.

„Pôjdeme, Sasha?"

„Áno."

Ponúkol svojej priateľke rameno a takto zavesenú ju odprevadil až k svojmu starému fordu, na ktorom by niekto len márne hľadal škrabance.

Áno.

Matka by na neho bola hrdá.

Avšak nebola tam, aby to videla osobne.

Aký bol preto dôvod?

Trvalo to mesiac od poslednej hádky Michaelových rodičov, než stratila Mary Trustworthová nervy a manžela bez slova opustila, nechávajúc mu na krku ich jediného syna.

Nechala po sebe len list s chabým ospravedlnením synovi a so samými výčitkami manželovi, ktorý naďalej nesúhlasil s rozvodom.

A tak aj po rokoch odlúčenia bol Michael dieťa právoplatného manželstva, avšak každý z rodičov žil inde.

Nakoniec to dopadlo dobre a Michael sa rozhodol študovať na záchranára v Dallase.

Presne tak!

Šoféroval záchranku do nemocníc v meste Dallas, zatiaľ čo jeho otec si zriadil svoju životnú kariéru v cirkvi, našťastie bez háremu.

Michael šoféroval ďalej svoj ford, až kým sa nedostali k jednej pomerne známej talianskej reštaurácii TheZodiac, kde mali osláviť svoje snáď sté rande.

Vyzeralo to tam skoro ako v galérii, so zlatými hranami na stenách a vyvešanými zrkadlami. Na každom stole stála váza so živými kvetmi a každý chod sa podobalo na umelecké dielo.

Ako vždy pomohol Michael svojej priateľke usadiť sa a až potom si sadol na svoje miesto.

Sedeli tam a dávali si sústa stredne prepečenej panenky s rukolou a opečenými plátkami zemiakov s pohárom nealkoholického nápoja, aby tak spečatili ďalší rok, čo boli spolu.

Sasha Khellyová bola milé dievča s pokojnou povahou, ktorá pracovala ako kozmetička, ale mala väčšie ambície, s ktorými sa ani jemu nezverila, ale Michael ju vedel lepšie odhadnúť.

Ich vzťah nebol vôbec vášnivý, či zamilovaný, ako by sa písalo v nejakom románe.

To nie.

Ich vzťah bol založený na spoločných záujmoch, sympatiách a hlavne si dobre rozumeli.

Michael uvažoval, či by nebol správny čas požiadať Sashu o ruku. Avšak jeho viera si vyžadovala, aby najskôr stretol jej otca a opýtal sa jeho.

„Sasha, kedy mi predstavíš svojich rodičov?" skúsil sa opýtať, avšak Sasha prekvapene zdvihla hlavu.

„Dobre vieš, Michael, že je to pre mňa zložité," povedala smutne. „Žijú ďaleko, v inom štáte a aj keby som k nim mohla prísť na návštevu, oni majú svoj vlastný zaneprázdnený život. Nemali by sme ani čas spolu hovoriť. Hovoril si, že to chápeš."

Áno, chápal to.

Zatiaľ nemala veľmi chuť zoznamovať ho s jej rodičmi a vlastne, ani on jej nechcel predstaviť svojho otca.

Michaelovi sa podarilo pred väčšinou svojich známych zatajiť, že sa z jeho otca stal pastor vlastnej upravenej cirkvi, aby mohol mať syn vlastný život.

Už takto trpel, keď chodil do školy a otec mu diktoval život. Musel mať tie najlepšie známky, priateliť sa s tými správnymi deťmi a randiť len so správnymi ženami.

Až keď sa Michael osamostatnil, mohol žiť vlastným životom.

Sasha musela mať podobný problém.

Nikdy sa jej na to nepýtal, pretože každý z nich mal právo na svoje tajomstvá.

„Dobre. Už sa k tomu nebudem zase vracať."

„Ďakujem. Čo keby sme si po večery zašli do kina?"

„Je to dobrý nápad, ale dnes nedáva nič dobré. Už som to kontroloval."

„V poriadku. Tak čo zájsť do baru, ktorý nedávno otvorili? Majú vraj výborné drinky."

„Prepáč, to nie je dobrý nápad. Zajtra ráno slúžim."

„Zabudla som."

A to bol koniec ich tohto večerného rozhovoru. Nedokázali sa v poslednej dobe rozhýbať k žiadnej poriadnej schôdzke, dokonca spolu ani nebývali, pretože ich pracovné miesta boli na opačných stranách mesta.

A pre nich bolo nevýhodné, aby sa jeden k druhému nasťahovali.

Ale mali dobrý, pekný vzťah.

Možno v budúcnosti to vyriešia inak.

Aspoň to si Michael nahováral.