Prebudení 6 - Dalia

10. Kapitola

Snívalo sa mu, ako kráča v budove po nekonečných schodoch smerujúcich hore, držiac sa zábradlia, ale nenachádzal žiadne dvere von.

Šiel stále hore a hore, občas zazrel nejaké okno, ale bolo zastrené žalúziou, aby nikto nevidel čo je za nimi.

Takýto sen sa Michaelovi vôbec nepáčil, ale nebola to nočná mora, to by sa mu skôr snívalo o prírode.

Zrazu sa Michael strhol zo spánku, akoby podvedome cítil, že niečo nie je v poriadku, nechal však oči zatvorené a načúval čo sa vlastne deje.

Jeho inštinkt mu hovoril, že v miestnosti nie je sám.

Niekto sa tam pohyboval a Michael správne cítil prítomnosť inej osoby.

Že by sa sem niekto vkradol?

Ale prečo by ten niekto liezol tam, kde niekto spí?

To nedávalo zmysel.

Žeby to bola Sasha?

Nie.

Na to ešte nemali taký pevný vzťah, aby sa k nemu kradla v očakávaní milostnej noci.

Ale kto to teda mohol byť?

Znenazdania sa matrac pohla, akoby sa na nej objavila ďalšia váha a pre to Michael okamžite otvoril oči, aby zistil, čo sa deje a ten pohľad, ktorý sa mu zjavil pred sebou, na ten snáď nikdy nezabudne.

Srdce sa mu rozbúšilo ako zvon, dlane sa mu spotili a dych sa mu zadrhol presvedčený, že je to len ďalší sen.

Ale nie.

Cítil vôňu tej osoby a ani podvedome sa mu tento výhľad nemohlo vysnívať.

Michael pred sebou videl kľačať krásnu ženu oblečenú v starodávnej spodnej bielizni, ktorá bola cudnejšia než to, čo nosili dnešné ženy.

Vo svojej práci bol nútený resuscitovať mnoho žien a tak spoznal mnoho druhov čipiek a návrhárov spodnej bielizne.

Niektoré ženy sa s ním snažilo flirtovať tak, že hovorili aké značky nosili, akoby ho to vôbec zaujímalo.

Žena kľačiaca pred ním mala neuveriteľne zvodné telo s dokonalými krivkami a jej anjelskú tvár rámovali dlhé kučeravé červeno hnedé vlasy, čo sa jej točili okolo tela.

Boli to však jej oči farby tekutého zlata, čo ho poslali späť do reality a zahnali všetky erotické myšlienky.

Oči tej ženy boli studené a vypočítavé, ako oči zabijaka.

Toto nebola milenecká návšteva.

Michael rýchlo zareagoval a tak s pokojnou tvárou v okamihu strhol plachtu na ženu a odkotúľal sa z postele.

Stal prikrčený pri posteli len v čiernych spodkoch a jeho svalnaté telo bolo pripravené na útok.

Žena sa takisto prekotila z postele na druhej strane a tak ich oddeľoval len tento kus nábytku. Postavila sa a zrazu sa zo zvodkyne stala bojovná princezná.

„Čo do čerta...! Kto ste?!"

„Som Dalia Anjelska a to vy mi povedzte, kto ste. A hlavne, kde som."

„Prečo vám to mám vysvetľovať?! To vy ste sa sem vkradli!"

„Ako to mám vedieť?! To vy ste ma sem povolal. A vy ste ten, čo ma oslobodil z prekliatia knihy."

„Čože?!"

Žena sa hrdo vzpriamila a prebodla Michaela pohŕdavým pohľadom, ktorý ho mal zrejme uzemniť.

„Som Dalia Anjelska, narodená v Germánii, bojujúca v spolku banditov, čo sa utkali aj s kráľovskými armádami. Som nočnou morou, pred ktorou sa muži trasú a ženy sa modlia, aby som sa ich pohľadu vyhla."

Michael začal pociťovať paniku.

To snáď nie!

To nie je možné!

Ako sa to mohlo stať?!

Skutočne bolo možné, že spolu so Sashou vyčítali z knihy túto ženu?

Alebo to urobil on sám, keď si potajme prečítal tú legendu?

Nechcel tomu uveriť, že ten román hovoril o skutočnej kliatbe, ale dôkaz stál práve pred ním.

Nevedel si predstaviť, že by Gloria, alebo nejaká iná žena naviedli herečku, aby predviedla také divadlo.

Sasha nesmie Daliu vidieť!

Bola to jeho chyba, jeho zodpovednosť a Michael nechcel, aby si Sasha myslela, že jej zahýba v jej vlastnom dome.

Tak by to zrejme urobil jeho otec, ale Michael nebol ako Eugene Trustworth.

„Dobre, musíme sa upokojiť," povedal Michael snažiac sa potlačiť paniku.„Určite tu však my dvaja nemôžeme zostať."

„Ako to myslíš?"

„Toto nie je môj dom, ale mojej priateľky. Som tu iba na návšteve na jednu noc, preto ťa musím odtiaľto odviesť k sebe, kým nevymyslím, čo ďalej."

„Ale..."

Michael popadol kôpku šatov zo zeme a podal ich Dalii. On sám na seba rýchlo hodil košeľu a nohavice, než sa vybral k Sashinej izbe.

Dalia zostala v jeho hosťovskej izbe, z dohľadu zvedavých očí a tak mohol Michael zobudiť poslednú osobu v dobe, čo ešte spala.

Trikrát zaklopal, keď mu Sasha v župane otvorila dvere. Nevyzerala zmätene, akoby ju práve zobudil, skôr sa mu zdala trošku poplašene.

„Michael? Stalo sa niečo?"

„Áno, Sasha. Veľmi sa ti ospravedlňujem, ale práve som dostal správu od kolegu na pager. Musím sa vrátiť do nemocnice, lebo kolega ochorel, tak za neho musím zobrať službu."

„Ach, to je mi ľúto. Ešteže sme toho veľa nevypili."

„Áno."

„Chceš, aby som ťa odprevadila k dverám? Dám ti niečo so sebou, aby si mal na večeru."

A zbadať tak Daliu?

„Nie, nie ďakujem. Iba som ťa prišiel informovať. Pokojne spi ďalej. Zamknem za sebou, aby si si nemusela robiť starosti. Veď od toho mám rezervné kľúče."

„Dobre, Michael. Tak dobrú noc."

„Dobrú noc, Sasha."

Sasha za sebou zatvorila dvere a Michael si vydýchol. Keď sa otočil, zbadal na druhej strane chodby za rohom vykúkať zvedavú a úplne oblečenú Daliu.

A čo teraz? pýtal sa sám seba.

To snáď dorieši na spiatočnej ceste. Aspoň v toprosil.