Prebudení 6 - Dalia

9. Kapitola

Svetlá v dome zhasli a okolie sa ponorilo do hlbokého ticha.

Celý dom sa ocitol v tme noci a dokonca ani ľahký šum začínajúceho sa dažďa nemohol narušiť pokojný spánok jeho obyvateľov.

Zrazu však, akoby práve na túto chvíľu čakali nadprirodzené sily, aby všetko zostalo utajené, jedna kniha z vysokej police v obývačke len tak bez príčiny spadla na zem.

U toho však kúzelný okamih neskončil.

Kniha s koženou väzbou so symbolom anjela na jednej strane a so symbolom sily na druhej sa prudko otvorila a stránky sa rozžiarili bielou žiarou.

Na ulici sa mohlo zdať, akoby v dome vybuchol blesk, avšak nebolo svedka toho úkazu, ani jeho následkov.

Z tej svetelnej mágie sa zhmotnili postavy – muža a ženy.

Muž bol vysokej svalnatej postavy a driečny ako kulturista, so šticou hnedých kučeravých vlasov so zlatými odleskami a s hladkou tvárou, akoby si ju práve oholil.

Jeho zlaté oči boli na chlp totožné s očami postavy, stojacej vedľa neho.

Žena mala útlejšiu a nižšiu postavu s hlavou červenohnedých vlnitých vlasov, ktoré jej siahali do pol chrbta a jej tvár sa podobala na dielo dávnych umelcov.

Mali na sebe lovecký starodávny odev, ktorý zvyčajne nosili pytliaci a lovci v lesoch, ale oni v lese pobývali len málokedy.

Ona niesla na chrbte luk a púzdro na šípy, on mal len kožené rukavice.

Žena sa volala Dalia a muž vedľa nej bol jej brat – dvojča Meginhard.

Dalia si rýchlejšie uvedomila zmenu prostredia a prebehla pohľadom miestnosť, v ktorej sa objavili. Tvárila sa ľahostajne ale pritom sa pokúšala nepodľahnúť panike, ktorá náhle uchvátila jej žalúdok.

Musela si zachovať pokoj, hlavne pred bratom, aby ukázala, že nie je čoho sa báť.

Nezáležalo na tom, koľko rokov či storočí ubehlo, stále to bol jej mladší brat a musela ho ochrániť.

„Kde to sme, sestra?"

Dalia nahnevane vykročila a poobzerala sa po miestnosti.

Bolo tam veľa nábytku, akoby potiahnutého ovčou vlnou a látkou, čo ešte v živote nevidela a drevené police boli plné kníh rôznych veľkostí a farieb.

Steny boli svetlo modré s kvetinami pod stropom a podlahu pokrýval krásny koberec so vzorom vetvičiek.

Meginhard sa zastavil vedľa veľkej čiernej kamennej dosky, ktorá sa leskla ako zrkadlo, hoci jeho obozretnosť nebola tak dobre vyvinutá, ako u nej.

„Netuším, kde sme," povedala, ale hodlala to zistiť.

Dalia si priala, aby tu práve teraz bol Bahram, alebo Donar, ktorí vedeli rýchlo zhodnotiť situáciu a povedať plán.

Takto bolo len na Dalii, aby zistila, čo sa s nimi stalo.

Pálenie v krížoch ju upozornilo, čomu boli vystavení a teda že toto tetovanie pripomínalo ich kliatbu. Mali si pamätať svoj trest a ani spánok nevymazal ich pamäť.

Teraz dostali svojich otrokárov, len ich vyhľadať.

„Vyzerá to ako nejaký príbytok."

„Máš pravdu, brat môj. Podľa vône z tamtej miestnosti, tu nedávno niekto hodoval a musia tu ešte byť."

„Čo ak tu žije nejaká nevinná rodina?" povedal znepokojene, ale Dalia znechutene odfrkla.

„Nezmysel! Keby to tak bolo, nezjavili by sme sa tu."

„Máš zrejme pravdu."

Samozrejme, že mala pravdu!

Ale teraz nebol čas upozorňovať, bol čas na pohyb a tak sa Dalia ujala vedenia, ako pri všetkom v ich živote.

„Dobre. Zostaň tu, Meginhard, ja sa medzitým pozriem po tomto príbytku a zistím, čo sa dá. Niekto by nám mal dať nejaké vysvetlenie, kde sme."

„Dobre, ale buď opatrná. A prosím, nikoho nezabi."

Dalia prikývla a nečujne sa prechádzala chodbou, nazerajúc do každej miestnosti. Bolo skutočne zvláštne, že nič nedokázala rozoznať, ale podvedome tušila, čo tie veci sú.

Akoby ju nejaká sila viedla smerom k osudu, objavila sa pred zatvorenými dverami jednej komnaty, kde určite niekto spal.

Dalia otvorila dvere a keď vkročila dnu, zbadala v posteli ležať jedného muža.

Bol mladý a príťažlivý a podvedome vedela, že to musel byť jej pán, čo ju vyčítal z knihy a oslobodil.

Ten jej toho veľa vysvetlí, ale ako z neho dostane tie vedomosti?

Cukor a bič.

To bola jedna z jej menej obľúbených techník, ale vzhľadom k situácii, asi to bola jediná vhodná možnosť.

Najskôr sa pokúsi svojho nového pána zviesť a ak to nepôjde a nevysvetlí jej to čo chce, bude ho musieť mučiť.

S mučením problém nemala.

Zvádzanie sa jej zdalo už únavné.

S týmto rozhodnutím sa Dalia nadýchla a nečujne za sebou zatvorila dvere na chodbu. Začala si vyzliekať vrchný odev, aby začala so svojim divadlom.

Ak má ten muž rozum, podvolí sa.