Prebudení 6 - Dalia

22. Kapitola

Takto si Michael dovolenku na Havaji vôbec nepredstavoval!

Keď hostia z jedálne začuli tlmený vydesený ženský výkrik, pomyslel si, že to bola Dalia, ale v okamihu, ako dorazili na miesto, jeho domnienka bola prudko vyvrátená.

Dalia vôbec nebola typ na paniku.

Michael, jeho otec, dvaja čašníci a ochrankár pribehli na ženské toalety a cez dvere na ulicu ku kontajnerom, kde Dalia utešovala vzlykajúcu slečnu Egriovú.

A za rohom kontajnera ležalo mŕtve ženské telo oblečené do krátkych červených večerných šiat a s jednou lodičkou.

Krásne uvítanie v raji, len čo je pravda.

Michael a jeho otec odviedli ženy do jedálne, aby ich upokojili, a ochrankár, čo sa triasol viac než ženy, zavolal políciu, ktorá až do večerných hodín neopustila hotel.

Bola to jeho prvá vražda a tak mali prvýkrát možnosť vidieť priebeh prvotného vyšetrovania na mieste činu, aj keď tento zážitok by si nechal s potešením ujsť.

Svedkovia, čiže všetci čo boli v hoteli, alebo v okolí, boli zadržaní a program na ten deň si zrušili.

Dalia sa zdala byť pokojná, čo Michaela presvedčilo o tom a zároveň aj zarmútilo, že smrť vídala pravidelne vo svojom tak krátkom živote banditu.

Detektív, ktorý viedol vyšetrovanie, sa volal Beck Donley a dal by sa odhadnúť na vek medzi štyridsať a päťdesiat, aj keď vlasy, dlhé a tmavo plavé mal dlhé ako surfista okolo tridsiatky.

Jeho tvár bola samá hrana a momentálne nevyzeral veľmi šťastne, že ho zavolali do hotelu k pobožným, ale aj tak pozorne vypočul Michaela s Daliou a osobne si ich výpovede zapísal.

„Prečo ste išli k tomu kontajneru, slečna Angelsová?"

„Chcela som sa nadýchať čerstvého vzduchu! Ako som sa poobzerala po okolí, zbadala som pár topánok a tak som sa išla presvedčiť, či ich tam neleží viac. Ako som mala vedieť, že tam nájdem tú úbohú ženu?!"

Michael stisol Dalii plece.

„Nebojte sa, slečna, z ničoho vás neobviňujeme. Vy a váš priateľ máte veľmi dobré alibi."

„Boli sme v lietadle," povedal Michael. Pri pohľade na telo spoznal, že tam ležala cez noc, za túto vedomosť ďakoval svojej práci a priateľstvu s doktormi.

„Detektív, príďte na chvíľu, prosím!" zavolal jeden z policajtov, ktorý v rukách držal prívesok so zlomeným krížikom a detektív Donley nechal dvojicu osamote.

Ale na jeho mieste pri stole sa objavil Michaelov otec a zdal sa byť veľmi znepokojený.

Niet sa čomu čudovať, policajti na neho mali veľa otázok a nielen preto, že bol svedok, ale aj pobýval v hoteli najdlhšie.

„To je hrozné! Príšerné! Prečo dnes?! Prečo sa to muselo stať práve mne?!"

„Smrť si nevyberá."

„Ja som tú ženu poznal, Michael." povedal zničene a tak mu Michael podal pohár s whisky, ktorú do seba hodil na jeden hlt.

„Vieš o koho ide?"

„Áno, musel som ju identifikovať, keďže som tu jeden z kňazov, čo tu prednáša. Bola členkou mojej cirkvi a aj súčasťou môjho miestneho projektu, aby som dostal prostitútky z ulíc."

„To je mi veľmi ľúto, otec. Poznal si ju dobre?"

„Stretol som ju len dvakrát, ale poznal som jej príbeh. Volala sa Maya Colterová a pochádzala z New Orleans. Chcela si tu nájsť nejakú dobre platenú prácu, ale bohužiaľ mala smolu na zlých ľudí. Úbohé dieťa! Budem musieť odslúžiť smútočnú omšu."

„Bolo by dobré, keby sa toho zúčastnil aj nejaký skutočný kňaz. Vyzeralo by to dobre. A možno by si to tá žena priala."

Michaelov otec vyzeral trošku nahnevane, ale nakoniec prikývol.

To synovi stačilo a tak podišiel, v Daliinom sprievode, k detektívovi, ktorý ich vypočúval a oslovil ho zboku.

„Ak je to všetko, detektív Donley, radi by sme išli. Musíme sa zastaviť na izbe a pripraviť sa na večer."

„Samozrejme," povedal detektív nedočkavo. „Choďte! Choďte!"

Dalia a Michael v tej chvíli zdvihli kotvy a odišli z jedálne, až pri výťahoch, ďaleko od ostatných, si Dalia povzdychla.

„Ten detektív Donley mi vôbec nepripomína tých detektívov zo seriálov, čo si mi púšťal v Dallase. Takého neschopného muža dajú do čela vyšetrovania?"

„Pracujú s tým, čo majú. A navyše som mal pocit, že toto nie je prvý takýto prípad v meste. Ale veľmi ma prekvapilo, aká si bola pokojná, Dalia."

Nastúpili do výťahu a keď sa dvere zatvorili, Dalia sa oprela o zrkadlo.

„Bola som bandita, Michael. Tiež sme zabíjali vo vojnách, napádali sme pevnosti a kradli poklady. Moja úloha, keď som nemusela bojovať bolo, že som sa zvodmi dostala do hradu. Buď ako služobníčka, alebo ako ľahká deva a získavala som informácie. Neraz sa stalo, že som musela niekoho umlčať."

A tým umlčať myslela zabiť.

„Niekedy išlo o nepohodlných svedkov, ale ženy a deti boli tabu."

„Čo sa stalo? Tvárila si sa veľmi zvláštne. Trochu previnilo, smutne a nahnevane. Akoby si mala zlé svedomie."

„To nestojí za reč," odfrkla so zavrčaním. „Čo teraz?"

„Poriadne sa najeme. Na zajtra potrebujeme silu. Hlavne ty, máš pred sebou nejaké nákupy a ja skúsim zavolať niekomu známemu, aby mi pomohol získať informácie."

„Prečo?"

„Rád by som vedel, čo to sakra znamená?!"

„A ty chceš, aby som išla nakupovať v tejto situácii?!"

Michael prebodol Daliu pohľadom.

„Áno! Je potrebné, aby sme sa tvárili pokojne. Nechceme predsa upozorniť na naše pátranie."

Dalia sa konečne usmiala.

„Tak teraz už chápem."