Prebudení 6 - Dalia

20. Kapitola

Prvé slnečné lúče privítali na Havaji svojich hostí a šum oceánu spríjemnil ranné vstávanie aj toho najväčšieho odporcu dovoleniek či prírody.

Ráno sa Michael s Daliou obliekli do nových šiat pre túto príležitosť a vybrali sa na raňajky, aby sa uvítali so zvyškom pozvaných členov Trustworthovej cirkvi.

Jedáleň sa nachádzala na prízemí hotelu, kde bolo dostatok stolov pre nakŕmenie všetkých členov konferencie a ešte sa tam dalo aj prechádzať. Bola to priestorná miestnosť s vysokými oknami namierených na pláž a palmy.

Stoly boli okrúhle a dostatočne veľké pre päť osôb, steny mali upokojujúcu modrozelenú maľbu prírody a dlažba pripomínala piesočnatú Saharu.

Michael sa obliekol do bledomodrej košele, ktorú si ešte pred oblečením vyžehlil, aby na nej neboli puky, a čiernych plátených nohavíc, zatiaľ čo Dalia si na seba zobrala biele tričko s krátkym rukávom a vystrihnutými ramenami a obtiahnuté čierne nohavice so striebornými cvočkami na vreckách.

Akonáhle opustili ich apartmán, z chladnokrvnej bojovníčky sa stala zdvorilá elegantná dáma, akoby niekto zamával čarovným prútikom.

Tak rýchlo nasadila masku, pod ktorou ju nikto nemohol podozrievať z nekalých úmyslov.

Predchádzajúceho večera sa zdala nejako zahĺbená, stratená so svojich myšlienkach a tak ju nechcel rušiť. Jediné čo Michael od Dalie potreboval bolo, aby sa nesprávala neprístojne.

Michael viedol svoju spoločníčku až do zadnej časti jedálne, kde mala stôl Claudia a jeho otec, ktorý už netrpezlivo čakal.

Ako naschvál stál stôl hneď vedľa pódia s mikrofónom.

„No konečne ste tu!" povedal otec a usmial sa šarmantne na Daliu. „Rád vás spoznávam."

Eugene Trustworth vyzeral ešte staršie než si Michael pamätal. Vlasy mal už čisto biele, preriednuté plešinou a na tvári mu pribudlo vrások a tuku, ktorý musel nazbierať, keď sa vyvaľoval na pláži.

„Otec, toto je Dahlia Angels, moja priateľka. Dahlia, toto je môj otec, Eugene Trustworth, hlavný ceremoniár tohto cirkusu."

„Rada vás spoznávam," povedala skromne Dalia.

„A ja vás, slečna. A neverte ničomu, čo o mne váš priateľ povie. Rád si zo mňa uťahuje."

Otec na Daliu mrkol, potom sa rozhliadol okolo a usmial sa na syna.

„Zatiaľ si sadnite ku Claudii. Ja musím uvítať ovečky svojej cirkvi."

Michael podržal Dalii stoličku a pomohol jej usadiť sa, a potom si sadol vedľa nej a otec vstúpil na pódium.

„Dobré ráno, vážené dámy, vážení páni. Vitajte na našom prvom dni konferencie pre pomoc potrebným, ktorú sme spoločne s ďalšími pastormi neuznaných vier založili a sponzorovali."

Ozval sa potlesk.

„Dnešným dňom začnú prednášky jednotlivých pastorov a samozrejme nebudú chýbať spoločenské aktivity, aby ste si tunajší pobyt užili. Dnes večer je na rade moja prednáška, pastora Trustwortha, Spoločne pre budúcnosť, kde vám predstavím svoj projekt."

Znovu sa ozval potlesk a Michael pretočil oči.

To je ale komédia!

A znovu zmenil názov tej svojej atrakcie!

„Verím, že po dnešku sa spolok rozrastie o mnohých ďalších členov a trochu to pomôže spoločnosti od jej problémov. Ďakujem vám a dobrú chuť."

Claudia zatlieskala ako prvá a potom sa usmiala na Michaela.

„Je skvelý, že?"

„Určite, pani Byrdová. Je to skutočný talent," ozvalo sa za nimi a všetci traja sa otočili k vedľajšiemu stolu.

Sedela tam zvláštna dvojica štyridsaťročného páru, očividne navzájom príbuzného, ktorí museli patriť k členom cirkvi.

Žena vyzerala ako učiteľka katolíckej školy, ktorá trpela podvýživou, s dlhými ryšavými vlasmi uviazanými na temene hlavy a pochudnutou úzkou tvárou. Na sebe mala čierny kostým s modrou halenkou a okuliare jej viseli z vrecka.

Muž vedľa nej bol pribratejší, ale usmieval sa ako slniečko. Mal krátke čierne vlasy, zrejme farbené a na tvári mal krátky porast, zrejme sa nestihol ráno oholiť. Na sebe mal modro bielu havajskú košeľu a modré nohavice, ktoré mu boli ešte voľné.

Claudia sa ujala predstavovania.

„Michael, Dahlia, dovoľte mi predstaviť vám súrodencov Egriových. Sú našimi dlhoročnými priaznivcami a aj mecenášmi."

„Teší nás."

„Aj nás teší. Ja som Prudence a toto je môj brat Delroy. Je skvelé, že sa niekto stará o potrebných a pastor Trustworth je skutočným vzorom."

„Michael je pastorov syn. Je to lekár a tu jeho snúbenica je veľmi oddaná katolíčka."

Michaela zamrazilo pri tom klamstve.

„V skutočnosti nie som lekár. Len pracujem ako záchranár a Dahlia je len moja priateľka, nie snúbenica, a pracuje ako inštruktorka vo fitness centre. Nemusíte to prikrášľovať, sme na svoju prácu hrdí."

„Skutočne netreba prikrášľovať takú užitočnú prácu. Veď čo by svet robil bez záchranárov a bez fitness centier?"

„A zasnúbenie je prirodzený proces medzi vážnymi pármi, ktorý netreba urýchľovať."

Pastor si sadol ku Claudii a usmial sa na všetkých za stolom.

„Máte pravdu, Delroy. Nie je treba nič uponáhľať. Keď príde čas, rád sa ujmem obradu."

„Otec, nič v zlom, ale tebe by som to neprenechal," povedal pokojne Michael, aj keď vnútri sa cítil znudene a znechutene.

„Pokiaľ viem, ešte ste neboli uznaní Vatikánom."

„To je len otázka času."

Dalia pokrútila hlavou.

„Myslím, že teraz by sme sa mali sústrediť len na konferenciu a rodinné záležitosti si nechať pre súkromie. Teraz ma ospravedlňte, musím si odskočiť na toaletu."

Dalia sa postavila a odišla.

Samozvaný kňaz, ktorý bol zároveň aj jeho otcom, sa pozrel na svojho syna a povedal niečo, čo by Michael naozaj neočakával.

„Páči sa mi. Je milá."