Prebudení 6 - Dalia

18. Kapitola

Michael, ovešaný batožinami, nasledoval Daliu a Claudiu z priestorov letiska a na parkovisko požičovne aut, kde mala zrejme Claudia odstavené svoje požičané auto.

Claudia ich nasmerovala k bielemu Mercedesu s Havajskou poznávacou značkou a pomohla im otvoriť dvere.

Kufre uložil do prázdneho, ale priestranného kufru, trochu frustrovaný, že ani jednu zo žien nenapadlo mu pomôcť.

Potom sa Claudia posadila na miesto šoféra, Michael si vybral sedadlo spolujazdca a Dalia si sadla dozadu, aby mala dostatok miesta na pozorovanie okolia.

Auto naštartovalo a vyšlo z parkoviska na cestu, ktorá akoby bola zastrešená mostom diaľnice, ktorý slúžil aj na to, aby sa z ktoréhokoľvek miesta na letisku dalo dostať do mesta.

Pri letisku bolo veľa budov, garáží a firiem, preto museli jazdiť na pozemnej ceste a z nej sa dostať na diaľnicu na moste.

Claudia prešla okolo kaviarní, benzínky a menšieho hotelu, v ktorom pôvodne myslel, že budú bývať a pokračovala po moste do centra mesta.

Nakoniec sa dostali na viacprúdovú diaľnicu a mohli tak obdivovať výhľad na šíre modré nebo a strechy domov pod mostom.

Vďaka tejto výške mali pekný výhľad na palmy, ktoré rástli do výšky diaľnice a na hory ostrova, ktoré boli skoro symbolom Honolulu, ako aj na zapadajúce slnko v horizonte.

„Kde je vlastne otec? Prečo nás neprišiel vyzdvihnúť sám?" opýtal sa Michael Claudie, ktorá našpúlila pery k práve vymyslenému klamstvu.

„Bohužiaľ mu to nevyšlo. Mal terapeutické sedenie s našimi novými členkami. Otec Trustworth je veľmi nadšený svojim novým projektom, ktorý nazval Z ulice do kostola. Chce aby sa angažovalo čo najviac ľudí."

To bol ten najhlúpejší a najúbohejší názov, ktorý kedy počul, ale predsa len to vzišlo z hlavy Eugena Trustwortha.

Čo mohol očakávať?

„To obdobie Vďakyvzdania mu asi zaručuje veľa dobrovoľníkov z ulice, keďže nikto nechce byť cez sviatky na ulici a ešte sa aj dobre najedia."

Auto mierilo ďalej po novo postavenej diaľnici, prechádzajúcej okolo mora.

„Sviatky sú bonus pre šľachetný cieľ Trustworthovej cirkvi."

„Väčšina ľudí z ulice si hlavne prišla nájsť nejaký alkohol alebo niečo, čo by mohli predať na drogy."

Michael to myslel, ako hlbokú urážku, ale akoby Claudia Michaela ani nepočula.

„Otec Trustworth sa zameral hlavne na úbohé ženy, ktoré sa živia prostitúciou. Rady sa dostanú z ulice a my im zabezpečíme novú šancu na počestný život."

Po dvadsiatich minútach sa konečne dostali do stredu mesta až k hotelu, ktorý sa volal Princ Waikiki.

Bola to budova vysoká až do neba z bielych panelov a okná boli tak vyleštené, až sa zdali modré ako obloha.

Presne takéto budovy mal Michael rád. Skoro žiadna príroda, iba chladná oceľ, kde sa nemohlo stať, že by ho poštípali včely a osi.

Už sa obával, že si otec zarezervoval tie bungalovi so slamenou strechou, ktoré boli bližšie prírode a boli na Michaelovu mienku nadcenené.

„Tu budete bývať," povedala Claudia.

Zaviedla ich dovnútra hotelu a vyviezli sa výťahom na desiate poschodie. Tam kartou otvorila dvere jedného apartmánu, ktorý vyzeral rovnako luxusne, ako zvyšok hotelu.

Z okna bol výhľad na oceán a pláž a keď sa niekto pozrel dolu, videl bazén na piatom poschodí.

Steny boli biele s namaľovanými havajským motívom kvetov v hnedých odtieňoch a dominovali tu dve jednolôžkové postele, oddelené od seba nočným stolíkom. Na nich ležal modrý prehoz a biele vankúše, ktoré ešte voňali čistotou a novotou.

Michael hneď prešiel prstom po najbližšej skrini a spokojne skonštatoval, že prach upratali priam vzorovo.

Ešte ho však čakala inšpekcia kúpeľne a vnútra všetkých skriniek, pre prípad možných roztočov.

„Vyzerá to veľmi pekne. Muselo to stáť majlant."

„O peniaze sa nebojte. Všetko platí cirkev."

„Dobre. Kedy uvidím otca?"

„Hneď zajtra na raňajkách. Rada by som vám zatiaľ povedala zajtrajší program. Začíname prvými raňajkami, kde bude mať váš otec uvítaciu reč a potom sa koná prednáška v konferenčnej miestnosti."

Michael si odfrkol.

„Tlačová konferencia sa plánuje v podvečer."

Nasledovalo vysvetlenie ďalších dní a potom sa Claudia ospravedlnila a nechala Michaela s Daliou v ich apartmáne.

Michael pozrel na Daliu.

„Čo keby si si išla dať sprchu? Ja by som zatiaľ zavolal Sashi a jej bratrancovi, že sme dorazili v poriadku."

„Dobre," povedala Dalia a s hojdaním bokov vykročila a zatvorila sa vo dverách kúpeľne, ale on mal pohľad stále na dverách.

Zdalo sa mu to, alebo ho práve provokovala?

Michael zdvihol telefón a pripravoval slová, ktoré chystal povedať svojej pravej priateľke.

Cítil sa rozpoltený medzi túžbou a vernosťou.