Prebudení 6 - Dalia

14. Kapitola

Ešte sa nestalo, aby niekto niekedy dobrovoľne pre Daliu pripravil raňajky a nič za to neočakával.

Ráno začalo celkom pokojne, hoci pohľad na atraktívne mužské telo po toľkých storočiach Daliu zaskočilo a tak musela priznať aspoň sama sebe, že zvádzala len málo atraktívnych mužov.

Zaspomínala na svoju minulosť.

Jej cieľom boli starší, či tlstí a odpudiví šľachtici a vodcovia, od ktorých získavala informácie, alebo sa k nim potrebovala priblížiť natoľko, aby ich mohla zneškodniť.

Čiže odstrániť z ich sveta.

Michael Trustworth bol však Daliin pán a tak od neho neočakávala že sa o ňu bude starať tak galantne. Očakávala, že si znej urobí slúžku, čo mu bude musieť čistiť zablatené topánky a spať na studenej kamennej dlážke.

Dalia poznala len takýto druh otroctva.

Pokým bol Michael na balkóne a vybavoval svoj „telefonát" so svojou priateľkou, Dalia si dovolila na chvíľu sa uvoľniť v súkromí a vychutnať si pokojne raňajky.

Boli výborné a ľahké, až sa jej zbiehali sliny po každom súste, dokonca jej ani nechýbal jeleň opekaný na ražni, či víno, čo kradli z kláštorov.

Nedovolila si však poľaviť v ostražitosti, pretože dobre vedela, že nebezpečenstvo číha na každom rohu. Teraz sa síce cítila slobodná a v bezpečí, ale takýto stav nikdy netrvá večne.

Keď sa vrátil do svojich komnát, konečne aj vo vrchnom odeve, v tichosti obaja zjedli svoj pokrm a potom sa Michael vybral obliecť sa na cestu von.

„Musím ti ísť kúpiť nejaké oblečenie, Dalia. To čo máš na sebe nezapadá do dnešnej módy."

Svoj lovecký úbor nechala pri lôžku a to, čo mala na sebe bolo len mužské tričko a nohavice na cvičenie, vedela že takto by prilákala nechcenú pozornosť.

Dokonca sa jej ten úbor ani nepáčil a niečo nové vlastné by ocenila.

„Rozumiem."

Zrazu niekto zaklopal na dvere a Michael k nim s váhaním a s nervóznou ostražitosťou prikročil a otvoril ich.

Dalia, ukrytá za rohom, si všimla postaršej ženy po sedemdesiatke s bielymi vlasmi a s ustaraným výrazom. Nevšimla si Daliu a to bol účel, pretože ona by tu ani nemala byť.

„Stalo sa niečo, madam?" opýtal sa ustarane Michael.

„Áno, pán Trustworth. Prepáčte, že vás ruším, ale v pivnici vyhorela žiarovka a manžel momentálne nie je doma. Môžem vás poprosiť, či by ste mi pomohli?"

„Iste, pani domáca. Radšej to urobím ja. S vaším zraneným kolenom by ste sa nemali namáhať."

Michael pozrel ustarane na Daliu a tá mu prikývla, že rozumie, aby mohol odísť. Aj tak plánoval ísť na nákupy, tak popritom mohol vybaviť aj toto.

A tak Dalia v byte osamela.

Takto mala priestor na zhodnotenie svojho nového dočasného príbytku.

Steny, koberce aj závesy na oknách boli biele, akoby sa nedala obstarať iná farba. Stoly mali kovové nohy a sklenené dosky, stoličky vyzerali podobne, len miesto skla mali biele kožené sedáky.

Kuchyňa pána bola takisto ladená v bielych a strieborných farbách, čo bolo tak čisté, až ju z toho boleli oči.

V obývacej miestnosti sa nachádzal biely kožený gauč, dokonca aj drevený nábytok bol bielej farby. Jedine televízia, čo bola tá čierna sklenená doska, bola čiernej farby, až na to, že nebola zapojená, ako jej pán vysvetlil.

Zvedavo začala obzerať knižnicu svojho pána a v hlave si urobila zoznam toho, čo všetko si musí prezistiť, aby dokázala prežiť v súčasnej dobe, hoci jej čas bol obmedzený na tri prekliate splny.

Za čo si toto zaslúžila práve ona?!

Daliina samota však netrvala večne.

Zrazu sa začali odomykať dvere a tak sa skryla za roh, aby videla, kto sa to snaží dostať do bytu.

Dvere sa opatrne otvorili a mladá svetlovlasá žena, čo vyzerala ako dievka z krčmi, začala s nadšeným pohľadom obzerať svoje okolie, ako každý druhý vlamač.

Takúto opatrnosť sa naučila aj Dalia a tak dobre vedela, s kým má tú česť.

Žena vkročila do bytu a začala prehľadávať šuplíky v chodbe, nečakala však to, že Dalia nenápadne prikročí a schmatne ju zozadu za krk, aby ju šmarila o stenu.

„Čo to-"

Žena sa snažila brániť, ale Dalia bola silnejšia a rýchlo ju znehybnela na zemi.

„Čo tu robíš, ženská, a čo sa tu snažíš ukradnúť?!"

„Som susedka, Gloria. Prišla som si len niečo požičať!"

„Bez dovolenia a bez kľúčov. A ako badá moje oko, nie je to zrejme prvý krát, čo tu sliediš. Tak hovor!"

„Je mi to ľúto! Už sa to nikdy nebude opakovať! Len som si naozaj chcela niečo požičať. Čoskoro by som to vrátila!"

„O tom dosť pochybujem, mladá dáma. Dobre ma počúvaj, lebo sa nebudem opakovať! Ak sa ešte raz pokúsiš niekam vlámať, alebo používať svoj talent so zámkami, postarám sa, aby si už nikdy neotvorila žiadny zámok, aby každý chlap pri pohľade na tvoju znetvorenú tvár uhol zdesene pohľadom."

Žena sa strachom roztriasla a keď Dalia uvoľnila zovretie, tá žena vystrelila z dverí bytu, ani sa za ňou nezaprášilo.

Snáď sa nebude Michael hnevať, ak sa niekedy dozvie, čo Dalia urobila.