Prebudení 6 - Dalia

16. Kapitola

V deň odletu Michaela a Dalie sa s nimi prišli rozlúčiť Sasha a ten jej bratranec, ktorý sa Michaelovi vôbec nepáčil.

Ten jej príbuzný bol vysokej svalnatej postavy, so svalmi ako kulturista, so šticou hnedých kučeravých vlasov so zlatými odleskami a s hladkou tvárou, zrejme sa upravoval, aby sa posmieval Michaelovi.

Tomu sa z nejakého dôvodu pokazil holiaci strojček a tak tam teraz stál s krátkym porastom na tvári, ktorý mu síce podľa Dalie pristál, ale nebol mu dvakrát pohodlný.

Muž, ktorého mu Sasha predstavila ako Maxa, mal zlaté oči, aké videl len dvakrát v živote, ale považoval to za náhodu.

Nebolo mu však príjemné byť s ním v jednej miestnosti.

Michael odviedol Sashu trošku bokom, aby sa mohli nerušene porozprávať, ale stále poočku sledoval Daliu, oblečenú v červenej košeli s krátkym rukávom a s texaskými nohavicami svetlej modrej farby, aby neurobila niečo nepatričné, alebo aby ju niekto neobťažoval.

Nebolo sa však čoho obávať.

Stála tam na mieste a dokonca sa pokojne rozprávala so Sashiným bratrancom a zdalo sa, že si celkom rozumejú.

Bolo to zvláštne, ale ten muž sa na Sashu vôbec nepodobal. Bol samý sval s atraktívnou tvárou s trochu naivným pohľadom, a preto možno Michael pociťoval žiarlivosť, keď sa na toho chlapa pozeral.

Nie však v spojitosti so Sashou, ale skôr pri pohľade na neho v Daliinej prítomnosti.

Trúfal si dokonca tvrdiť, že sa ten muž viac podobal na Daliu, akoby mali spoločnú krv.

„Tak ti prajem šťastnú cestu," povedala Sasha a jemne držala Michaela za ruku.

Skoro si ani nevšimol, že mala na sebe nové šaty so vzormi čiernej, bielej a ružovej farby, ktoré jej pekne rysovali postavu a odhaľovali dekolt.

Dlhé tmavohnedé vlasy si upravila do spony na temene hlavy a oči pod hustou ofinou mala zvýraznené čiernou ceruzkou.

Bol tak veľmi nepozorný, až to bola hanba.

Keď sa Michael obhliadol okolo seba, páry sa lúčili skôr objatiami a vrúcnymi bozkami, ale on a Sasha sa lúčili skôr ako starí priatelia alebo súrodenci.

Možno by mal trošku ukázať, že má na ňu nárok, ale zdalo sa mu nevhodné, aby Sashu na verejnosti pobozkal.

Taký pocit však nemal pri Dalii.

„Zavolám ti, keď sa ubytujeme."

„Dobre. Budem sa za vás modliť, aby ste let zdarne prežili. Ale nemáš sa čoho báť. Ja som letela už viackrát a nikdy sa mi nič nestalo."

„Dobre vedieť. Prvýkrát idem na Havaj. Vôbec sa z toho neteším. Prečo nemohol mať tú konferenciu v New Yorku?"

„Nemrač sa. Uži si dovolenku na pláži. Veď na tom nič nie je, ak zabudneš, že tam máš otca."

Michael si povzdychol a prikývol.

„V zdraví to prežijem, ak s tým mužom pobudnem v jednej miestnosti bez hádky."

Sasha sa usmiala a vrátili sa k svojim spoločníkom. Michael chytil Daliu za rameno.

„Je čas ísť. Už nás budú odbavovať."

Dalia prikývla a nenútene sa rozlúčila so Sashou.

„Lúčime sa, Sasha. Dúfam, že tu pre vás všetko dobre dopadne."

„Ďakujem. A ja dúfam, že sa vám bude páčiť pobyt na Havaji. Viem, že predstierate, že ste ja, ale buďte sama sebou. Pravdepodobne sa s pastorom Trustworthom už nikdy nestretnete."

Dalia sa odmlčala a zamierila na miesto, kde začali bezpečnostné prehliadky, tak sa Michael naposledy rozlúčil so Sashou a jej bratrancom a vybral sa za Daliou.

Trvalo ešte pol hodiny, kým všetkých cestujúcich prehľadali na detektore kovov a potom strpeli čakanie pred bránou, aby ich pustili do lietadla.

Vonkajšiu stranu lietadla nezbadali cez okná a to bolo dobre, prešli len tunelom, až kým nenastúpili do vnútra lietadla a posadali si na svoje miesta.

Michael pomohol Dalii zapnúť bezpečnostný pás a potom si pripol vlastný, aby si s povzdychom oprel hlavu o sedadlo.

„Čoho sa obávaš, pán môj?" opýtala sa posmešne Dalia, tváriac sa pri tom ležérne.

„Tej cesty. Toto bude pre mňa zlé."

„Prečo by to malo byť zlé? Cestovanie je úplne bezpečné, hlavne keď sa človek drží na zemi. Plavby sú desivejšie."

Michael sa cítil previnilo. Dalii vlastne ani nevysvetlil, ako sa dostanú na Havaj a to bola zrejme chyba, ale ak by to vedela, zrejme by ju do lietadla nedostal ani priviazanú povrazom.

„Prepáč, že ti to hovorím až teraz, ale Havaj je vlastne zoskupenie ostrovov. A my sa tam musíme dostať čo najrýchlejšie."

„A to je ako?"

Lietadlo sa zrazu otriaslo a pri tom zvuku sa Dalii rozšírili oči.

„Poletíme."

Dalia neveriacky pozrela na Michaela a kŕčovito schytila opierky.

„U Rhenu a Danuviu! To snáď nie je pravda!"