Prebudení 6 - Dalia

28. Kapitola

Dalia sa ležérne posadila do kresla oproti Michaelovi, ktorý ju uprene sledoval, avšak vo svojom vnútri sa triasla.

Požiadal ju o to a tak nemala dôvod skrývať pravdu, nech sa potom nesťažuje.

„Narodila som sa ako staršie dvojča rodine jedného chudobného a zaostalého farmára v Germánii. Ja a môj brat sme boli nerozluční, vždy sme stáli jeden vedľa druhého. Ja som však podedila všetku dominanciu, ktorá má prislúchať mužom."

Dalia sa pousmiala pri spomienke na zúrivého otca.

Ten tlstý zaostalec na nich neustále vykrikoval zakaždým, keď mu Dalia vyviedla nejakú nepríjemnosť, aby sa mu pomstila.

Nemal ju poučovať o podriadenosti žien!

„Bola som odvážna, priebojná a silná, prosto osobnosť čo môže viesť. Brat bol zase nesmelý a plachý, nechal sa ovplyvňovať rozhodnutiami iných. Takéto rozloženie sa nášmu otcovi nepáčilo a nedokázal sa s tým zmieriť."

Áno, vždy hovoril, že sa mali narodiť s opačnými osobnosťami a potom by sa mu žilo lepšie.

„V dnešnej dobe nevadí, keď je žena priebojnejšia. Lepšie sa presadia vo svete," poznamenal Michael, čo Daliu veľmi potešilo. Znamenalo to, že uznával jej postavenie.

„Ja som sa narodila v inej dobe a kultúre, Michael. Otec chcel mať z môjho brata silného bojovníka, niekoho kto mohol prevziať jeho dedičstvo, alebo zbohatnúť v armáde. Preto ho poslal do armády do služby, aby sa všetko naučil. Ako som zistila potom, bola to len polovica jeho plánov."

„A čo tá druhá?"

Dalia sa znechutene zasmiala.

„To sa týkalo mňa. Nepotreboval doma ženu, čo mu vzdorovala a nemohla priniesť rodine veno. Tak ma predal do otroctva."

Michael vytreštil oči a rýchlo sa posadil na pohovke.

„Ježiši Kriste! Tvoj vlastný otec?! A to som si myslel, že môj otec je hajzel! Je mi to ľúto, Dalia. To sa ti nikdy nemalo stať."

„Nebolo to také zlé. Bola som mladá, krásna, ale bola som aj nemilosrdná. Dlho zo mňa otrokyňu nemali, hlavne nie potom, čo som jedného zo svojich pánov prizabila za to, že sa ma dotýkal."

Nechcela dodať, že sa potom bál dotknúť akejkoľvek ženy.

„Nechceli ma potrestať smrťou, pretože som mohla zarobiť ešte viac peňazí. Museli myslieť na svoje majetky a tak ma poslali do arény."

„Takže najskôr ťa nútili k prostitúcii a potom ťa hodili do ringu bojovať a zabíjať."

Dalia sa neveselo zasmiala a radšej pozrela do stropu.

„Bojovať a zabíjať ma nemuseli nútiť. Mala som to v krvi niekde hlboko pochované, zrejme podedené po veľmi vzdialených predkoch. Zakrátko sa zo mňa stal šampión, hoci mnohými nenávidený, pretože som bola drobná žena. Potom sa tam objavil môj brat a ukradol ma z toho pekla. Využil rozruch a odviedol ma z klietky preč. Už ako malý chlapec oplýval obrovskou silou a výcvik jeho schopnosti zocelil."

„Tak ťa zachránil z toho miesta, za čo by som mu aj ja rád poďakoval, keby som mohol. Ako sa dozvedel o tom, kde si skončila?"

„Dostal priepustku a vrátil sa domov. Otec bol natoľko hlúpy, že sa vychválil čo mi urobil a ako pomstu mu môj brat podpálil celú farmu, zničil všetko v okolí. Otec prišiel o všetok majetok, matka ho opustila a vrátila sa k rodine."

„Čo sa stalo ďalej?"

„Ja a môj brat sme sa nechceli vrátiť k armáde a tak sme sa túlali po okolí a nechávali sme sa najímať, aby sme získali peniaze. Jedného dňa sme nechtiac narazili v lese na skupinu banditov. Zaujali sme ich svojou divokosťou a zlomyseľnosťou, možno preto sa rozhodli, že aby sme mohli zostať pod ich ochranou."

Michael s úsmevom prikývol.

„Spoločne ste lúpili, až kým vás nezakliali."

Dalia toho mala zrazu dosť, až ju zamrazilo v chrbte. Nebolo jej príjemné hovoriť o svojej minulosti a ešte za to získať súcit a sympatie poslucháča.

Bola rada, že ju neodsudzoval, ale aj tak nechcela vyzerať ako slaboch.

„Áno. Ak ťa napadnú ešte otázky, pokojne ti na ne odpoviem. Ale pre dnešok máme zverovania už tak akurát dosť. Musíme sa teraz sústrediť na iné veci."

„Súhlasím. Ale rád by som o tebe počul ešte viac."

Dalia sa usmiala a pomyslela si, že spoveď nakoniec nie je až taká zlá.

Záleží len na tom, kto ju poslúchal.