Prebudení 6 - Dalia

7. Kapitola

Michael zastavil svoje auto pred jedným pekným jednoposchodovým domom s bielou omietkou na deviatej ulici neďaleko Lake Cliff Parku a ako vystúpil, poobdivoval tu krásu.

Dom mal bielu maľbu ale škridle na streche a nad terasou boli tmavosivé, dokonca aj plot bol biely. Na tejto ulici boli domčeky postavené na kopci a preto ku každému domu viedli schody od ulice.

Vedľa Sashinho domu rástol strom, ale nikde ani záhon kvetov, asi by sa o ne nedokázala postarať.

Michael si nevedel predstaviť, ako si taká mladá žena, čo sa len pred pár rokmi presťahovala z iného štátu a ktorá pracovala ako kozmetička, mohla dovoliť taký pekný dom.

Sasha mala len dvadsaťpäť rokov a pracovala od ukončenia strednej školy, vôbec nešla na univerzitu.

Nemala trpezlivosť na dlhodobé plány, ako mu vysvetlila a ďalšie štúdium ju nelákalo.

Avšak ani za sedem rokov práce by si nemohla dovoliť taký dom v akom bývala a ani Michael, ktorý mal pred tridsiatkou si nemohol dovoliť nič lepšie, ako svoj súčasný byt.

S kúpou jej museli pomôcť jedine jej rodičia, niežeby to priznala.

Michael zobral kyticu červených tulipánov, ktorú kúpil cestou sem a vykročil po schodoch k Sashinmu domu, aby zazvonil na zvonček.

Už sa začalo zmrákať a hoci sa pôvodne dohodli na obede, pre nečakané školenie v nemocnici a Sashinu nehodu v kuchyni, presunuli rande na večeru.

Sasha, ktorá sa pre dnešný večer obliekla do obtiahnutých čiernych nohavíc a smaragdovo zelenej blúzky s nariaseným výstrihom, otvorila dvere so širokým úsmevom na tvári a privítala ho lákavou vôňou sladkého pečenia.

„Ahoj, Sasha. Vyzeráš krásne," povedal a ponúkol jej kyticu.

„Ďakujem, Michael. Je krásna."

„To je maličkosť, keďže si ma pozvala na večeru."

„A bude stáť za to! Tentokrát som sa držala receptu presne, aby som ti ukázala, že nie som taký beznádejný prípad."

Michael odložil svoj kabát na vešiak.

„To som nikdy nepovedal!"

„Samozrejme, že nie! To by si nikdy nepovedal na nikoho. Ale počula som ohováranie svojich kolegýň a tak som chcela dokázať, že nemajú pravdu."

„Ktoré to boli?" opýtal sa, ale ona len pohodila rukou, akoby to bola vec nezaujímavej minulosti.

„To nestojí vôbec za reč. Mali pravdu."

Sasha odložila tulipány do vázy a zamierila do kuchyne.

„Urob si pohodlie," zavolala a Michael sa pobral do obývačky.

Udivovalo ho, ako si dokázala zariadiť túto miestnosť a tak Michaela napadlo, či to neurobil niekto za ňu. Niekto s dekoračným citom pre farby.

Steny mali belaso modrú maľbu a nad stropom boli namaľované vetvičky ružových kvietkov. Nábytok bol zladený do hnedých a béžových farieb, na stolíkoch stáli vázy s umelými farebnými kvetmi a nad gaučom visel krásny obraz prístavu.

Zrazu si Michael všimol, že v jednej poličke ležala úplne nová kniha so starou hnedou koženou väzbou, ktorá nepripomínala romány, čo Sasha zvyčajne čítala.

Jej vkus v literatúre sa pohyboval medzi romantikou, fantazy a rozprávkami. Rada sa totiž utápala vo svojej fantázii, hoci sa snažila pôsobiť dospelo a seriózne.

Michael nemienil Sashu pri varení kontrolovať a tak vzal knihu do ruky.

Na knihe nebol žiadny nápis, dokonca ani meno autora, ale len čiernym atramentom namaľovaný symbol kosoštvorca s krídlami trčiacimi z jeho horného cípu.

Obal voňal starou kožou a zatuchnutými stránkami, z ktorých bolo cítiť minulosť, čo Michaela ohromilo a znepokojilo.

Preto ju okamžite otvoril.

Ako v nej začal listovať, narazil na obrázok muža a ženy stojacich pri strome, ktorí pozerali smutne jeden na druhého.

Vyzerali trošku podobne, ako brat a sestra a zdalo sa, akoby ich niečo trápilo.

Žena mala dlhé tmavé vlnité vlasy, ktoré ohraničovali jej trojuholníkovú tvár a plné pery, jej oči hľadeli až do duše toho, kto sa na ňu pozrel.

Aj muž bol celkom atraktívny, ale toľko pozornosti nepritiahol, aby ho niekto chcel opísať.

Zo zvedavosti si Michael prečítal text pod obrázkom.

Dalia, pomenovaná Anjelská, bola nočnou morou svojho klanu aj sveta, v ktorom sa pri úsvitu slnovratu narodila.

Pomenovaná po bohyni tkania, osudu a pôrodu mala priniesť šťastie do života svojej rodiny, ale jej kroky k takému osudu neviedli.

Z dvojčiat, narodených zaostalým germánskym farmárom, narodená prvá, prevzala všetku odvahu a silu osobnosti, ktorú si ich otec pre dcéru neprial.

Jednej noci prišla o všetko len preto, aby noci ďalšej získala niečo nové.

Anjelská krása a srdce diabla nasmerovali jej budúcnosť v tieni zatratených banditov.

Vyzbrojená lukom a šípmi sa stala rovnako nebezpečnou, ako každý druhý z nich.

V ten osudný večer podpierala svoje dvojča, avšak zbraň, ktorá spečatila ich život bola jej majetkom.

„Obed je na stole!" zavolala Sasha a Michael, pociťujúc vinu, prudko zavrel knihu.

„Už idem."

Michael odložil knihu späť do poličky a zamieril do kuchyne, za svojou ženou.