Prebudení 6 - Dalia

5. Kapitola

Pár dní po poslednom rande so Sashou už Michael nemal príležitosť, aby sa so svojou priateľkou videl. Nebolo to preto, že by nechcel vidieť svoje dievča, ale preto, lebo mal veľa práce.

Behom jedného týždňa došlo k štyrom autonehodám, jednej havárii potrubia a k jedným pôrodným bolestiam.

Michaelova práca bola skutočne náročná.

Našťastie sa pomaly blížil víkend.

S touto myšlienkou sa Michael vrátil do svojho sterilného bytu a chystal sa volať Sashi, aby počul jej veselý hlas. Ona mu rozumela, rada si ho vypočula a upokojila jeho rozutekané myšlienky.

V okamihoch, keď jeho myšlienky zablúdili k tým nešťastnejším spomienkam jeho práce, a pred jeho očami sa zjavovala bolesť a utrpenie pacientov, ktorých sa snažil denne prepraviť k záchrane, bola tu Sasha, aby ho rozptýlila.

Jedine ona odohnala jeho pochmúrnu depresiu.

Michael vylovil mobil z vrecka kabátu, avšak v okamihu, ako sa dotkol displeja, mobil sa mu zrazu rozzvonil.

Nebola to však Sasha, ani žiadny z jeho kolegov.

Na displeji bolo jediné slovo označujúce volajúceho.

Otec.

Michael vedel, že tento deň znovu nadíde a preto hovor prijal.

„Ahoj otec."

„Ahoj synak! Ako sa máš?"

Dobre, kým si mi nezavolal.

„Celkom dobre. Dnes som mal veľa roboty a práve som dorazil domov. Som zbitý ako pes."

„Aha. A len tak náhodou, nedokončil si si školu, že nie?"

Michael si útrpne povzdychol.

Už je to tu zas!

„Prepáč, že ťa sklamem, ale v záchranke sa mi páči."

Takto bežne začínali všetky hovory medzi Michaelom a jeho otcom.

Eugene Trustworth bol posadnutý postavením v spoločnosti a tak chcel, aby jeho syn pokročil vo svojej kariére a stal sa doktorom, možno aj riaditeľom nemocnice.

Tým by v očiach verejnosti zdvihol spoločenskú úroveň ich rodiny a veľký kňaz Eugene by bol ešte známejší.

Preto bol Michael pre otca takým veľkým sklamaním.

V reproduktoru sa ozval povzdych.

„Čo mám s tebou robiť?"

Nič. To by bolo najlepšie, pomyslel si Michael.

„Ale čo už. Čo robíš cez Vďakyvzdanie?"

„Podľa toho, čo plánuješ."

Michael si ľahol na svoju bielu koženú pohovku a zapozeral sa do stropu, pričom si predstavoval ako si otec nahnevane pochoduje po svojom apartmáne.

„Prečo myslíš, že niečo plánujem?" spýtal sa nevinne, ale Michael ho už mal dávno prečítaného,

„Ale no tak, otec!"

„No tak dobre! Chcem, aby si za mnou prišiel na Havaj."

„Otec, o tom sme už hovorili."

„Nežiadam ťa, aby si prišiel za mnou na dovolenku! Ja ťa tu potrebujem! Chystá sa tu veľká konferencia zameraná na náboženstvo a ja chcem, aby si mi stál po boku."

Michael pocítil odpor a len tak-tak neškrípal zubami, keď počul požiadavku svojho sebeckého otca. Odjakživa mu boli proti srsti všetky tieto konferencie, kde si náboženský fanatici upravovali bibliu ako sa im hodila.

Cítil sa pošpinený tým hnojom a po návrate domov trávil všetky voľné chvíle v kostole skutočného vysväteného kňaza, aby sa tam očistil.

Preto si so svojim duchovným bol tak blízky a súcitil s jeho trápením.

„Dobre vieš, otec, že sa neangažujem v tvojej práci."

„Tentokrát je to iné! Skutočne potrebujem, aby si bol so mnou aj so svojou priateľkou."

Michael zaváhal.

Skutočne potreboval dovolenku, trošku sa vyvetrať a spoločná dovolenka s priateľkou by bola skvelá príležitosť na upevnenie vzťahu.

Bol tu však jeden problém.

Nechcel, aby mal pritom v závese svojho otca.

Michael však vedel, že ak by sa naďalej hádal s otcom, tento večer by nikdy neskončil a do postele by sa zrejme dostal až nad ránom. Preto musel zapojiť diplomaciu.

„Premyslím si to a dám ti vedieť."

„Musíš prísť! Dlžíš mi to!"

Michael nič otcovi nedlžil!

Všetko čo dosiahol bolo len vďaka jeho vlastnému úsiliu a to napriek otcovi.

„Musím končiť. Ráno mám službu."

„Dobre, synak. Ale čakám na tvoju odpoveď."

Michael zavesil a útrpne si povzdychol.

Čo má teraz robiť?

Po tuhom premýšľaní sa naskytla len jediná rozumná odpoveď a to poradiť sa s osobou, ktorej sa to celé týka.

Rýchlo vytočil číslo, ktoré pôvodne chcel a čakal na vyzváňací tón.

„Prosím, tu Sasha!"

„Ahoj Sasha, tu Michael."

„Ahoj, aký bol deň?"

„Ani sa nepýtaj. Rád by som ti všetko porozprával osobne. Máš niekedy čas?"

„Samozrejme! Čo keby si prišiel v sobotu na obed?"

„Na obed?"

Michael sa podvedome otriasol, ale do telefónu znel pokojne a prejavil nadšenie.

„Rád."

„Skvelé! Budem sa tešiť. Tak sa uvidíme v sobotu!"

„Rád ťa uvidím, Sasha."

A dúfal, že to nebude jeho posledné jedlo v živote.