Prebudení 6 - Dalia

17. Kapitola

Michael mal veľa skúseností s tým, keď sa ľudia cítili zle zo známych aj neznámych príčin, a hlavne vtedy, keď pociťovali nevoľnosť.

Preto mal vždy po ruke, okrem iného, tabletky na žalúdok, ktoré mali uspávacie účinky a tak bola kríza zažehnaná.

Skutočne účinkovali okamžite a Dalia sa upokojila.

Občas mal pocit, že ho jeho profesia pohlcuje natoľko, že si berie prácu aj domov, alebo aj na dovolenky. Bol každým kúskom záchranár a tak keď videl niekoho trpieť, mal potrebu urobiť prvotné ošetrenie.

Niekedy robil na základných školách školenia prvej pomoci, čo bola dobrovoľná práca, ale Michael to robil rád.

Škoda, že nedal podobné školenie aj Dalii.

Pohľad na jeho strach z lietania bol komický, ale jej strach prekonal jeho vlastné pocity a preto sa od nich oprostil, aby sa postaral o Daliu.

Bola to jeho chyba, že tu bola.

Jeho chyba, že ju zobral na túto cestu, hoci nebola zvyknutá na lietanie a teraz musel znášať ťarchu zodpovednosti.

Let z Dallasu do Honolulu trval osem hodín a hoci piloti a letušky boli profesionáli vo svojom obore, cesta predstavovala hotové muky, ani dobrý obed pre pasažierov to nezachránil.

Bola to predsa len dlhá cesta.

Ráno, keď bolo už slnko dávno na oblohe nastúpili do lietadla v Dallase a teraz vystúpili v Honolulu, kde sa už slnko začalo lúčiť na dobrú noc.

Michael držal Daliu celú dobu za ruku, až kým lietadlo nepristalo na letisku v Honolulu, konečne na pevnej zemi a v bezpečí.

Keď sa začali pasažieri zdvíhať a kráčať uličkou z lietadla, musel Daliu prebudiť a podopierajúc ju Michael odviedol z lietadla až do haly, kde sťahovali batožiny.

Ako kráčali, Dalia ho v neznámom jazyku preklínala a sľubovala mu krutý trest, na čo nepotreboval ani preklad, pretože mohol cítiť jej zlú náladu a násilné myšlienky.

Michael posadil Daliu na lavičku blízko východu a vreckovkou, ktorú namočil vodou z fľaše minerálky kúpenej v predajni tunajšieho letiska, jej poutieral spotenú tvár.

„Je mi veľmi ľúto, že sa ti urobilo zle."

„To bolo strašné! Toto bol snáď najhorší zážitok, čo som kedy prežila. Už si to nikdy nechcem zopakovať. To radšej nech ma roztrhajú divoké kone!"

„Sľubujem, že nabudúce to už bude lepšie. Už budeš vedieť, čo máš očakávať."

Dalia ho prebodla poplašeným pohľadom.

Teraz ani náznakom nepripomínala chladnokrvnú vrahyňu, ktorú pred Michaelom už týždeň hrala, a ktorá bola zrejme jej životnou úlohou v minulom živote.

„To to budem musieť zakúsiť ešte raz?!"

Michael previnilo prikývol.

„Prepáč, ale áno. Musíme sa potom dostať aj späť do Dallasu."

Dalia zrazu ozelenela a vyparila sa k záchodom, aby sa zrejme mohla vyvracať v pohodlí a v súkromí.

Asi to bola posledná kvapka.

Michael znovu pocítil vinu a musel sa modliť, aby nevoľnosť čoskoro prekonala a urobilo sa jej dobre.

V tej chvíli na Michaela niekto zavolal, používajúc pri tom celé jeho meno.

Keď sa otočil zbadal, že sa k nemu blíži celkom atraktívna postaršia afroameričanka s dlhými čiernymi vlasmi a v kostýme asistentky.

Tvár mala oválnu a predĺženú, skoro ako žirafa, očami trochu žmúrila a pery mal plné, asi vďaka rúžu so silikónom.

Podišla až meter od Michaela a uklonila sa.

„Dobrý deň, pán Trustworth. Som Claudia Byrdová a pracujem pre vášho otca. Ukázal mi vašu fotku, aby som vás našla a priviezla vás s priateľkou do hotelu."

„Ďakujem, že ste ma prišli vyzdvihnúť. Veľmi si to vážim."

„Váš otec sem po vás chcel prísť, ale má veľa práce."

Jej oddanosť bola očividná pre krytie otcovej ľahostajnosti voči vlastnému synovi. Zrejme začal piť a na svoje povinnosti úplne zabudol, tak hodil všetky starosti na svoju novú asistentku.

Eugene Trustwort asistentky striedal ako na bežiacom páse.

„Nemusíte pre neho klamať. Viem, že sa mu nechcelo ma voziť, pretože som ostal záchranárom bez záujmu o tú jeho vieru."

„Rada by som vám to vyvrátila, ale musíme ísť než sa tu objavia novinári. Odprevadím vás k autu a ukážem vám, kde budete bývať."

„Dobre. Len musíme ešte počkať. Mojej priateľke sa urobilo nevoľno z cesty a teraz je tam."

Poukázal na toalety a Claudia súcitne prikývla.

Dalia sa nakoniec dostala zo záchodov, ale vyzerala, akoby mala odpadnúť. V tvári bola stále zelená, oči mala podliate krvou a nepriateľským pohľadom dala Michaelovi jasne najavo, koho za to obviňuje.

„Dahlia, toto je asistentka môjho otca, Claudia Byrdová. Claudia, toto je Dahlia Angels, moja priateľka."

„Teší ma."

„Aj mňa."

Spoločne opustili letisko, ale ešte predtým vyzdvihli na páse batožiny, do ktorých Michael naukladal svoje osobné veci. Priniesol si dva veľké kufre a jeden menší pre Daliu.

„A kde má kufre slečna?" opýtala sa Claudia.

„Očividne sme ich stratili na letisku v Dallase. Preto bude musieť Dalia na nákup oblečenia na tých pár dní, kým tu zostaneme."

„Ja sa o to postarám," povedala Claudia a zaviedla svojich zverencov na parkovisko.