Prebudení 6 - Dalia

3. Kapitola

Ako správny chlap s trochu viac než polovicou mozgu, odprevadil Michael svoju priateľku po príjemne strávenej večery domov, aby sa potom sám prepravil do svojho súkromného útočiska.

Sashin dom bol umiestený na polceste medzi salónom kde pracovala a reštauráciou kde spolu strávili príjemné chvíle, zatiaľ čo Michaelov byt bol bližšie nemocnici kde pracoval on.

Ich príbytky sa nachádzali skoro hodinu a pol cesty autom od seba, ale to Michaelovi neprekážalo, lebo mal jazdu autom rád. Na benzín utrácal viac peňazí, než keď bol single, ale zo širšieho hľadiska sa mu to oplácalo.

Keď nejazdil v sanitke, rád tak oddychoval aj touto formou.

Ako sa vlastne títo dvaja zoznámili?

Jednoducho.

Na klinike v nemocnici, kam mal cestu.

On priviezol pacienta v záchranke na pohotovosť a ona práve z nemocnice odchádzala po ukončení pravidelnej prehliadky.

Sprvu si jeden druhého nevšimli a to spôsobilo malú nehodu, ktorá im otvorila oči.

Trochu do seba vrazili, keď boli zameraní na iné veci a Sasha mu obliala uniformu kávou, čo si práve kúpila v automate.

Hrôza v jej tvári bolo niečo, na čo do dnes spomínal s pobavením.

Ako ospravedlnenie pozvala Michaela na kávu a zaplatila mu účet z čistiarne, pretože sa cítila veľmi previnilo než aby to nechala tak.

Hoci toto nešťastie bolo pekným a veselým začiatkom ich vzťahu, v podstate nikam ďalej nedospel.

Bola to nielen Sashina chyba, ale hlavne Michaelova, pretože to on mal urobiť ďalší krok.

Michael mal priestranný byt, ktorý sa nachádzal na treťom poschodí bytovky vo veľmi pokojnej štvrti s výhľadom na ďalšie podobné bytovky. Mal skutočné šťastie, že si so svojou výplatou mohol dovoliť taký pekný byt.

Ale aj tak, za to všetko vďačil len svojím vlastným úspechom a malému vianočnému darčeku od matky, keď od otca nič očakávať nemohol, ani nič nedostal.

Michael práve odomykal dvere svojho bytu, keď tu zrazu sa otvorili dvere na konci chodby.

Zo susedného bytu vyšla mladá a atraktívna blondínka s vrkočom v tmavomodrom tielku a v obtiahnutých dlhých čiernych nohaviciach. V rukách držala vrece s odpadkami, ale aj tak vyzerala, akoby na niekoho čakala.

„Pekný večer, Michael!"

„Zdravím, Gloria," na jej priezvisko si nedokázal spomenúť.

„Aký si mal deň?"

„Ako zvyčajne."

Jeho mrzuté nevýrečné odpovede však susedku neodradili od ďalšieho tak zjavného flirtovania.

„Keď tak tvrdo pracuješ, čo keby som ťa pozvala tento víkend na večeru? Urobím ti moje vyhlásené lazagne."

„Je mi to ľúto, ale mám priateľku, s ktorou som vo vážnom vzťahu."

Takto sa ju snažil odohnať už niekoľko týždňov od tej doby, čo sa Gloria rozišla s tým svojim posledným priateľom a zrazu si všimla, že aj Michael je chlap.

„Priateľka? Pcha! Aký vzťah?! Ja som vás dvoch videla. Sotva sa dotknete a o spolužití ani nehovorím. Žiadna iskra. To so mnou-"

„To je síce pravda, že nemáme žiadny vášnivý vzťah, aký preferuješ. Ale určite by som si nechcel nič začať s niekým takým prelietavým, ako si ty."

„To nie je pravda! Nie som prelietavá!"

„Skutočne? Nebola si to náhodou ty, čo mi už niekoľkokrát povedal pri domových schôdzach, že nehľadáš nič vážne? Ja som ten, čo hľadá plnohodnotný vzťah."

„No dobre! Povedala som to, ale to neznamená, že sa vzdávam. Len na mňa počkaj."

Michael ticho a rýchlo vstúpil do svojho bytu a zatvoril za sebou dvere, pre istotu ich okamžite zamkol na retiazku.

S povzdychom sa otočil v chodbe a odložil si kľúče na vešiak, jeho kabát nasledoval.

Čo Glorii povedal bola pravda.

Vždy chcel plnohodnotný vzťah bez strachu z rodičov, tých jeho, či jej.

Michael bol vždy opatrný ohľadne vzťahov kvôli jednej nepeknej skúsenosti ešte zo školských čias, ktorá ho však vážne poučila. Jej meno už bolo zabudnuté, ale tá spomienka bola ako žeravý meč zasadený do jeho tela.

Raz chodil s milým dievčaťom, bolo to ešte na výške a boli natoľko šťastný a dokonalý pár, že už aj uvažoval o manželstve.

Avšak potom Michael zistil, že ho podvádza.

Pri konfrontácii dokonca priznala svoje početné úlety a jej výhovorka bola taká hlúpa, že ju vysmiali dokonca aj jej priatelia.

Vyhovorila sa na to, že viera Michaelovho otca je presne taká a teda podľa nej neurobila nič zlé.

To bola hlúposť!

Každý vedel, že Michael je katolík a nikdy nebol zástancom alternatívnej viery.

Každý jeho priateľ to vedel.

Preto im bolo Michaela ľúto a tú dievčinu odvrhli z kolektívu. Od tej doby ju už nikto zo známych nevidel a ani im nechýbala, čo bolo na jednej strane smutné.

Michael prešiel chodbou svojho bytu, kde nevisel jediný obraz či zrkadlo, a zastavil sa pri vstupe do svojej spálne, aby mohol otvorením okna vyvetrať byt, kde nikto celý deň nebol.

Bol rád, že nemá vo svojom príbytku žiadnu živú zeleň, pretože nebol veľkým priateľom prírody a ona sa mu tiež nikdy nezavďačila.

Michaelov byt akoby pripomínal nemocnicu typickú sterilným prostredím plnú sivej farby a ocele.

Nikdy nechcel krikľavé farby, ani nejaké ozdoby, ktoré neboli užitočné tak, ako hodiny či teplomer.

Kto vie, čo by s týmto čisto Michaelovým územím urobila ženská ruka?

A či k tomu vôbec dôjde.