Prebudení 6 - Dalia

4. Kapitola

Patric Norton, muž strednej postavy a priemerného vzhľadu vo svojich štyridsiatich rokov, sa prechádzal po pláži jedného krásneho Havajského mesta a obdivoval z diaľky hotel, v ktorom bol tento týždeň ubytovaný.

Vietor mu ochladzoval jeho krátke čierne vlasy, ktoré mu už začali ustupovať z čela, momentálne oroseného potom, nezvyknutý na také horúčavy v tomto období.

Pochádzal zo štátu, kde už k obdobiu Vďakyvzdania bolo dostatočne chladno, aby nosil zimný kabát a ohrieval sa u kozubu.

Havaj nie je miesto, kde by bol dobrovoľne.

Nebol tu kvôli dovolenke, ale pre konferenciu s ďalšími účastníkmi ako bol on, čiže s kňazmi, ktorých cirkev zo svojich kruhov už vyhostila.

S pobavením si Patric pomyslel na tých kňazov, ktorí si vytvorili svoje sekty, či alternatívne viery, aby mohli viesť svoje ovečky spôsobom, ktorý im najviac vyhovoval, hoci bol trochu pokrútený.

Ako sa vlastne úctyhodný kňaz vydá po tejto ceste?

Patric Norton sa narodil vo veľmi prísnej katolíckej rodine, ale už v puberte si chlapec uvedomil, že je iný ako ostatné deti či dospelí.

Bol totiž gay.

Jeho veľmi pobožnému otcovi nevyhovovala orientácia vlastného syna, nepomohli zákazy, tresty, ani návštevy kostola, dokonca ani práca miništranta na nápravu chlapcovej osobnosti.

Stále mal rád mužov.

Rodičia dúfali, že ho Boh napraví a tak Patrica poslali študoval teológiu modliac sa, aby sa ako kňaz vyliečil zo svojej údajnej choroby.

Tie roky na škole boli utrpením.

Chlapci sa ho stránili, alebo ho trápili kvôli jeho orientácii, boli aj takí, čo si chceli polepšiť pred učiteľmi a skúsili ho „liečiť".

To bola nočná mora.

Terapia bola nápad dekana, sadistu bez štipky svedomia, ale ani tá nepomohla.

Jedine klamstvá zachránili Patricov život, mladosť a zdravý rozum.

Patric sa stal kňazom, pod klamstvom že je vyliečený, ale radšej než aby šiel slúžiť do nejakého kostola, založil si vlastnú cirkev, ktorú riadil, aby pomohol iným homosexuálom.

Dokonca sa s jedným takým Patric oženil, hoci to nebolo schválené Vatikánom, ale keďže si založil vlastnú cirkev, nikomu to neprekážalo.

Okrem rodičov, ktorí sa ho zriekli.

Patric Norton si zrazu všimol postaršieho muža, s bielymi vlasmi a nosom ako pingpongová loptička, ležať v plavkách a tričku s krátkym rukávom na lehátku na pláži, ktorého Patric okamžite spoznal z prednášky v New Yorku, kde mal svoje vlastné sídlo.

Tento postarší namyslený kňaz mal veľmi pobožné meno, ale založil si cirkev preto, aby sa mohol pozerať na mladé krásne ženy a Patric mal podozrenie, že by chcel vlastný hárem.

Dokonca sa hovorilo, že tento muž nebol ani kňaz a neštudoval teológiu.

Ale komu to vadilo?

Patric prišiel k mužovi a oslovil ho.

„Ale, ale? Snáď tu nemáme pátra Trustwortha? Ako sa pripravujete na našu konferenciu?"

Muž nahnevane zvraštil tvár a zhodil si slnečné okuliare.

„Norton! Mám sa veľmi dobre. Už sa veľmi teším a moje ovečky takisto. A čo pripravujete, páter Patric?"

„Môj príhovor sa týka adopcie pre homosexuálne páry. Môj partner mi bude stáť po boku a podporovať moje slová pred verejnosťou. A čo vaša rodina? Ženu máte ktovie kde a vášho syna doktora, o ktorom tak básnite, som zatiaľ ešte nevidel."

Páter Trustworh sa nahneval, čo bol cieľ Patricovej provokácie.

„O neho sa nemusíte starať, Norton! Môj syn príde aj so snúbenicou, takže sa nemusíte obávať, že by som bol na pódiu sám!"

„Ale, ale? No tak sa veľmi teším."

„Tešte sa koľko chcete Norton, ale teraz ma nechajte na pokoji! Rád by som si oddýchol!"

Patric Norton pocítil eufóriu z hádky s tým starým capom, ktorý bol akousi náhradou za jeho otca, toho namysleného veriaceho, čo netoleruje iné viery, či odlišnosti.

Rád by mu vmietol do tváre jeho chyby a zlé názory, avšak keď nemôže kontrolovať vlastného otca, musí mu vystačiť tento chlipný starec.

„S potešením, páter Trustworth. Dovidenia do konferencie."

Patric sa otočil a s uspokojením sa vracal do hotelu.

Tieto provokácie a hádky mali ešte jeden dôležitý účel. Pomáhali k tomu, aby aspoň na chvíľku zabudol na tragédiu, ktorú zažil na podobnej konferencii, ktorá sa odohrala pred niekoľkými rokmi.

Patric sa otriasol.

Do dnešného dňa nedokázal zabudnúť na ten úbohý pohľad mŕtvych očí.