Prebudení 6 - Dalia

26. Kapitola

Pokým išla Dalia s Claudiou na ďalšie nečakané nákupy, na ktoré ich určite naviedla Claudia, išiel Michael na stretnutie, ktoré si dohodol v hotelovej reštaurácii o tri ulice ďalej.

Cestou si kúpil miestne noviny, aby zistil niečo nové o podsvetí mesta, avšak články mu len pridali na depresii.

S pocitom ľútosti si prečítal o ďalšej obeti toho zákerného vraha a tentokrát išlo o dievča menom Gwen Lakeová, ktorá sa zrejme vracala zo skupinovej terapie proti alkoholizmu.

To dievča malo len dvadsať rokov!

Michael pocítil úprimnú ľútosť nad životom obeti a pre to, že za tak krátky čas došlo k ďalšiemu zmarenému životu, čomu mohol zabrániť, keby sa viac snažil.

Takýto pocit nastal zakaždým, keď v sanitke stratil pacienta, alebo keď ten pacient zomrel nakoniec v nemocnici.

Vždy to boli slová, keby som sa viac snažil.

„Čo si tam zaspal?!" zavolal na neho mužský hlas a tak sa Michael otočil odo dverí reštaurácie, kde sa zastavil, aby dočítal článok.

Ten, čo na neho zavolal, bol vysoký muž oblečený ako na prechádzke po pláži, o niekoľko rokov starší od Michaela, a s policajným odznakom, čo mu visel z vrecka košele.

Vlasy tmavohnedej farby nosil vo vojenskom zostrihu, avšak zanechal si dvojdňové strnisko na tvári, ktorá mala trojuholníkový tvar, avšak čelo mal štvorcového tvaru.

Michael podišiel k mužovi s úsmevom v tvári.

„Nazdar Jim! Dlho sme sa nevideli."

„Ahoj braček. Som rád, že ťa vidím."

Jim Harris bol Michaelov starší brat z otcovho predchádzajúceho manželstva, ale Jimova matka mala toľko rozumu, aby sa s Eugenom Trustworthom zavčas rozviedla a utiekla s chlapcom na druhú stranu štátu.

Z brata bol teraz policajt a len vďaka náhode, keď bol na strednej škole, sa Jim dozvedel, že má mladšieho brata.

Išlo o exkurziu v zoologickej záhrade, ktorej sa zúčastnili niektoré školy a čistou náhodou sa tam práve v ten deň nachádzali ich triedy.

Pri klietke opíc sa tam chlapci zrazili a začali orangutana porovnávať so svojím otcom, pričom vyšlo najavo, že ohovárajú toho istého chlapa.

Od tej doby bol Michaelovi nablízku a snažil sa mu pomáhať, hoci aj po telefóne.

Muži sa posadili za stôl a servírka im priniesla čierne kávy.

„Pekná košeľa, Michael. Ráno si si ju vyžehlil?"

„Iste."

„To som si myslel."

„Som prekvapený, že ťa tu vidím, Jim. Otec ťa tiež pozval?"

„To ani náhodou! Už dva roky tu pracujem a je čistá náhoda, že si toto miesto vybrali tie sekty pre svoju konferenciu."

To bola pravda.

Otec nechcel mať s Jimom nič viac spoločné od doby, čo zatkol dvoch vysokopostavených veriacich otcovej cirkvi za predaj drog. Do dnešného dňa mu to neodpustil.

„Ako sa má rodina?"

„Dobre. Náš syn začal chodiť do školy. Veľmi ocenil ten darček, čo si mu poslal, ale naozaj, ten peračník s Green Lanternom? Nemohol si vymyslieť niečo užitočnejšie?"

„A prečo? Chlapec si myslí, že sa na neho podobáš."

„Ďakujem za kompliment. A teraz mi povedz, prečo si ma tu chcel vidieť?"

Išli rovno k veci, tak sa Michael trochu stíšil, aby ich nepočuli ostatní zákazníci.

„Určite si sa už dovtípil, keď som ti volal o službičku. Počul si o tých posledných vraždách."

„Áno a dopočul som sa, že sa dejú po celých štátoch. Klebety nedokážu zostať utajené. Len som dúfal, že si to rozmyslíš a nebudeš do toho strkať nos."

„Priniesol si to?"

Jim vytiahol z tašky zložku a podal ju Michaelovi. Obaja mali dobré konexie a tak nevadilo, keď sa pár zložiek na chvíľu vytratilo.

„Takže čo už vieme?"

„Všetky tie ženy boli prostitútky. Podotýkam, že bývalé, ale zrejme to vrahovi nevadilo."

„To zrejme nie. Ale čo ich ešte spája okrem profesie a túžby zmeniť sa?"

„Keď si mi po telefóne toto podotkol, začal som pátrať. Podľa ostatných vyšetrovateľov sa v dobe vrážd konali cirkevné oslavy, charity alebo karnevaly."

„Čiže tam, kde bolo mnoho pozvaných a kopec nepozvaných ľudí."

„Správne. Keď sme to dávali dokopy, každý má pekný zoznam podozrivých a nemáme ich ako spojiť."

„To preto, lebo rozmýšľate ako policajti. Ja sa na to skúsim pozrieť zo zdravotného hľadiska. Pozriem sa na to, ako keby išlo o epidémiu."

„Použi svoj spôsob uvažovania a ja ti ochotne za konzultáciu zaplatím. Hlavne, ak z toho niečo bude."

Zrazu sa pri nich zjavil starší muž s kolárikom, čím ho Michael zaradil ku kňazom, čo mali v meste konferenciu.

„Prepáčte, len som sa chcel pozrieť na syna Eugena Trustwortha zblízka," povedal s úškrnom.

„A vy ste?"

„Páter Patric Norton. Povedzte otcovi, že ste ma stretol, určite ho to nepoteší."

Povedal a odišiel, čím zanechal zmätených mužov osamote.

„Čo to malo byť?"

„Netuším a ani ma to nezaujíma. Dobre, späť k problému. Čím skôr ti zavolám a dám ti vedieť, čo som zistil," povedal Michael a s bratom sa už pustili iba do súkromných rozhovorov, aby dohnali roky, čo sa nevideli.