Prebudení 6 - Dalia

36. Kapitola

Dalia nedvíhala telefón.

Nebolo možné sa jej dovolať a ani žiadny z policajtov, ktorí boli inkognito v civile nasadení v bare ju nevideli odísť.

Jednoducho sa stratila a nikto nevedel, kam ani s kým.

Michael bol hnevom bez seba a všetko dával za vinu detektívovi, čo mal na starosti vyšetrovanie.

„Dávam vás na zodpovednosť, detektív Donley!"

„Chápem vaše rozrušenie, pán Trustworth, ide o vašu snúbenicu, avšak nemohli sme tomu zabrániť."

Michael sa prechádzal po vestibule hotelu a pozeral policajtom do tvárí. Na všetkých videl obavy, ľútosť a vinu.

„Dúfam, že máte naozaj dobré vysvetlenie."

„Oproti cez ulicu sa niekto snažil ukradnúť auto a niekoľko našich strážnikov to išlo vyriešiť. Došlo aj na nože."

„Verte mi, detektív Donley, ak to Dahlia neprežije, neochráni vás ani policajný prezident."

Michael sa však nebál, že by to Dalia neprežila, mala predsa výborný bojový výcvik, ako keby bola v armáde. Vedela používať nože, sekery, palice aj päste, poznala kam umiestniť ranu, aby to najviac bolelo.

Riziko, že by sa jej niečo stalo by bolo minimálne, len v prípade, že by ju náhodou nezdrogovali to by už problém nastal.

Nebola však natoľko hlúpa, aby niečo prijala od cudzincov!

Michael si začínal robiť skutočné starosti.

Škoda, že ten bar nemal žiadne bezpečnostné kamery!

Potom by aspoň tušili, či nebola náhodou omámená a s kým odišla, či kedy opustila bar.

V tej chvíli sa po Michaelovom boku zjavil Jim a potľapkal brata po ramene.

„Neboj sa, bude určite v poriadku."

„To nevieš! Vlastne, čo tu robíš, Jim? Toto nie je v tvojej jurisdikcii. Ty sa nezaoberáš vraždami ale finančnými podvodmi."

Brat sa chlácholivo usmial.

„Bohužiaľ sa to týka aj mňa, pretože si rodina a záleží mi na tebe. Poprosil som teda o zvláštnu výnimku a dočasné preradenie."

„Ďakujem ti, Jim."

„Navyše som hovoril s tvojou Daliou, ktorú mi predstavil tu detektív Donley a poprosil som ju, aby si zobrala malý šperk, ktorý som dal trochu upraviť u priateľa. Už som sa bál, že jej ho nestihnem dať včas."

Michael pocítil záchvev nádeje a schytil brata za plece.

„Aký šperk, prosím ťa?"

Jim bol veľký fanúšik techniky a vždy keď sa s bratom v detstve stretli na táboroch, ukazoval mu nové vymoženosti, ako napríklad laserový zameriavač, počítač s identifikátorom otlačkov prstov a podobne.

Vtedy si o tom mohli čítať len články, ale teraz mal Jim priateľov, ktorí s týmito kúskami aj reálne pracovali.

Jim sa na Michaela potmehúdsky usmial.

„Dal som jej taký pekný prívesok s GPS čidlom."

„Takže teraz vieme, kde je Dalia?"

Jim prikývol a detektív Donley začal vydávať rozkazy.

„Áno. Je ešte stále na ceste, ale za chvíľu určite zastavia auto do úkrytu vraha. Poslali sme už hliadky aby im boli v pätách, nenápadne samozrejme. Teraz sa ťa už musím opýtať len na jednu vec."

„Áno?"

„Chceš sa s nami zviesť do národného parku?"