Fatass to Badass

Kapitola 3. - Boh z fitnesscentra

Pre MiraculouCrazyGirl, ktorá vydržala Zlých chlapcov aj Raven's Girl :-) Táto časť je trochu dlhšia, potrebovala som tam dostať Erika :-)

---

S Monikou sme sa dohodli, že v piatok vyskúšame fitko. Stepujem pred vchodom, pozerám na hodinky, ale Moniky nikde. Dám jej akademických pätnásť minút. Potom ešte ďalších. Je mi zima, z nosa mi tečie sviečka, oziabu ma prsty na nohách. Telefón mi neberie. Mám sto chutí zvrtnúť sa na päte a vypadnúť, neodvážim sa tam ísť sama. Nakúkam cez sklo. Na rôznych strojoch cvičí zopár ľudí. Je ešte skoro, fitko je takmer prázdne. Možno to nebude také zlé.

Som strašne nervózna, potia sa mi dlane. Potlačím dvere. Nič. Dopekla, veď majú otvorené, tak prečo to nejde? Potlačím silnejšie, zase nič. Začínam stresovať. Nejaký chalan vychádza von. Bez problémov stisne kľučku a otvorí. Som totálny idiot, dvere sa otvárajú smerom von, mala som ťahať, nie tlačiť. Keď som v takomto stave, nemyslí mi to normálne.

Červená ako cvikla podídem k pultu a položím na neho permanentku. Hľadím do zeme. Som ako pštros, strkám hlavu do piesku a myslím si, že keď ja nikoho nevidím, nevidí ani nikto iný mňa.

„Ste tu nová, zlatenko?" opýta sa ma ženský hlas. Odvážim sa zdvihnúť hlavu. Za pultom stojí postaršia pani a milo sa na mňa usmieva. Uľaví sa mi. Bála som sa, že tu bude nejaká Miss Aerobic a bude na mňa pozerať zvrchu.

„Som tu prvýkrát," priznám sa.

„Vezmite si kľúčik, šatne sú tamto," podá mi magnetický náramok. 

„Vďaka," vrátim jej úsmev a potlačím turniket. Nejde. Tentoraz už nie som blbá a priložím magnetický kľúč k vysvietenej podložke. Myslím si, aká som zrazu zbehlá. Bude to super. Môžem sem chodiť každý deň, behať, bicyklovať, zdvíhať činky, až kým nebudem mať tehličky na bruchu a potom...Moje nervy, čo je zase? Turniket sa neotáča. Zmätene prikladám kľúč a nič. Priložím ho ešte raz a silnejšie zatlačím na turniket. Nič. Opriem sa do neho silnejšie.

„Zlatenko, zabudla som vám povedať, že je pokazený a nefunguje na kľúč," hovorí pani za pultom. Stlačí akési tlačidlo, turniket povolí a ja sa s celou slávou vysypem na zem. Kým zatiaľ si ma nikto nevšímal, teraz som už celkom spoľahlivo pritiahla pozornosť celého fitnesscentra.

„Ste v poriadku?" pýta sa obsluhujúca ustarostene.

„Jasné, v pohode," mumlem a s pohľadom zapichnutým do zeme sa utekám schovať do šatne.

Zdvorilo počkám, až sa doprezlieka nejaká blonďavá bohyňa. Navlečiem na seba čierne elastické legíny a čierne tričko, ktoré som si cez týždeň kúpila.

„Som nindža," vyškerím sa na seba do zrkadla. V skutočnosti vyzerám skôr ako Batman, lebo tričko je také veľké, že vyzerá ako plášť, ale to je len detail. Čochvíľa budem štíhla a svižná ako Catwoman.

Poťahujem si tričko nižšie cez stehná a vyjdem zo šatne. Čo teraz? Je tu asi milión strojov, kde začať? Asi najbezpečnejšia voľba bude bežiaci pás. Chodiť vie predsa každý, nie? Vyškriabem sa na pás a škúlim na digitálny monitor. Moje nervy, vyzerá ako prístrojová doska raketoplánu. Ako to spustím tak, aby ma to nevystrelilo až do vesmíru?

Zleziem dolu a s hanbou idem k pultu. Tá milá pani mi snáď pomôže a nebude sa mi posmievať.

„Prosím vás," kývnem na ňu. „Mohli by ste mi poradiť?"

„Zlatenko, mne už končí zmena, ale Erik vám pomôže," usmeje sa na mňa. Jej pokožka je tmavá a vysušená zo solárka, vyzerá ako sušená slivka. „Erik!" zakričí kamsi dozadu.