Fatass to Badass

Kapitola 20. - Dotyky

Linda: Ako bolo? Chcem všetky detaily!

Nina: Dobre. Tancovala som, niečo som vypila, odpadla som.

Linda: Nezaujíma ma tanec J Ako bolo s Erikom?

Nina: Pohoda. Gentleman ako vždy.

Linda: Ani sa ťa nedotkol???!!!

Nina: Dotkol, nie som predsa toxická, ale tak normálne, nič také, čo by si chcela počuť.

Linda: Kde? Hlava, ruka, chrbát?

Nina: Vlasy. Myslím, že ma pred spaním pohladil po vlasoch. Už som upadala do kómy, takže buď to bol on alebo mi chodil po skalpe gigantický pavúk.

Linda: Hm, myslím, že to nie je len tak. Chalani ťa väčšinou nehladia po vlasoch, ak chcú byť iba kamoši?

Nina: Nie som si ...

„Čo na mňa hovorí kamoška?" vyruší ma Erik uprostred smsky. Šoféruje domov, sústreďuje sa na cestu, ale občas sa k umne obráti. Hlava mi vystrelí hore ako bábke na povrázku.

„Ako vieš, že si píšem s ňou? A prečo si namýšľaš, že o tebe?"

Prevráti očami.

„Nepredpokladám, že si píšeš s mamou, takže asi to bude konverzácia s kamoškou. A keďže som to bol ja, ktorý ťa sem vytiahol, tak asi hovoríš o mne a o tom, aký som kretén, že som ťa zaviezol na koniec sveta s bandou univerzitných idiotov," hovorí a smeje sa.

„Niečo v tom zmysle som jej písala," prikyvujem a tiež sa smejem. „A ešte to, že strašne chrápeš."

„No dovoľ, pradiem ako mačka," tvári sa naoko urazene.

„Jedine, že by to bola puma a priadla motorovou pílou."

Potrasie hlavou, akože baby sú bláznivé a nerozoznajú mačiatko od pumy a ďalej sa venuje ceste.

Nina: Nie som si istá, že na mňa a Erika platia rovnaké pravidlá. On je iný. Je fakt milý. Dospelý. Okrem toho sa mu nepáčim, ale je od neho skvelé, že ma berie takú, aká som.

Linda: Ty si vážne trafená. Načo by ťa inak čakal pred školou s kvetinami?

Nina: Lebo niečo pohnojil a potreboval si to žehliť.

Linda: Keby ťa nemal rád, vykašle sa na to a nebude nič žehliť. Veď ten chalan môže mať každú. Videla som ho raz a skoro som ovulovala.

Nina: To bolo hnusné.

Linda: Pravda býva občas taká.

Vŕta mi to v hlave.

„Erik, môžem sa niečo spýtať?"

„Jasné."

„Ľudia sa dotýkajú jeden druhého, aj keď nemajú žiadne postranné úmysly, je to tak?"

Prekvapene na mňa pozrie.

„Čudná otázka. Prečo?"

Myknem plecom.

„Len tak." Nemala som s tým začínať, cítim, ako sa mi po krku plazí červeň a stúpa na líca.

Zamyslí sa.

„Asi áno. Napríklad ja budem fyzioterapeut, keď doštudujem. V práci sa budem dotýkať ľudí, aby som im pomohol, uľavil od bolesti, ukázal správne pohyby."

Teraz som na rade ja, aby som sa zamyslela. Má pravdu, už teraz sa dotýka ľudí, aby im pomohol. Napríklad mne teda pomohol viac než dosť. Bez neho by som to celé asi nedala. Cvičenie, učenie, stres. Pozerám von oknom, za ktorým sa mihajú domy a stromy. Nie som o nič múdrejšia, než som bola pred rozhovorom s Lindou. Erik sa ma dotýkal, asi je to pre neho normálne, hoci som si nevšimla, že by sa dotýkal ešte nejakých iných dievčat. Okrem Stany, samozrejme. Položil jej ruku na chrbát, keď vtedy vychádzali z dverí. Rozhodnem sa, že je to súčasť toho, kým je. Je otvorený, priateľský, cíti sa dobre vo svojej koži, má rád ľudí a nebojí sa im to ukázať. A nemusia to byť práve romantické city. Ako napríklad so mnou. Je môj kamarát, už to je viac, než som mohla pred tromi mesiacmi vôbec dúfať.

Pozriem na jeho ruku na riadiacej páke. Je hnedá, opálená, s drobnými zlatistými chĺpkami. Rada by som na ňu položila svoju a videla, aká je malá v porovnaní s jeho. Ale to by bolo čudné. Určite čudnejšie, ako pohladenie po vlasoch v poloopitom stave. Odrazu Erik kúsok nadvihne ruku a zarazí sa vo vzduchu, akoby zabudol, čo chcel urobiť. Alebo nemohol urobiť to, čo chcel. Zopárkrát zavrie a otvorí dlaň, váha. Oči má stále upreté na cestu, možno si ani neuvedomuje, čo robí. Potom sa uvoľní, plecia trošičku zvesí a pohne ruku smerom ku mne. Dovolí si na sekundu odvrátiť pohľad od asfaltky. Len na mikrosekundu, počas ktorej sa natiahne, pohladí ma hánkami prstov po líci a jeho ruka sa vráti do pôvodnej pozície na páke, oči už zase kopírujú cestu. Asi som blázon, ale nech mi niekto vysvetlí, ako toto súvisí s prácou fyzioterapeuta.

---

Tvrdila som, že ďalšia bude až večer, ale ušiel mi autobus, takže kým čakám, zbuchla som novú kapitolu len pre vás :-) PS. Hore na obrázku je Nina, ako si ju predstavujem ja :-)