Fatass to Badass

Kapitola 13. - Erikova bývalá

Nanešťastie ďalší deň je prvého mája a fitko cez sviatok nefunguje. Hneď druhého tam nabehnem, aby som si doplnila deficit Erikovej prítomnosti. Som celkom zvedavá, či sa medzi nami niečo zmenilo po prekonverzovanej noci, ale nevyzerá to tak. Žartuje so mnou ako vždy, usmieva sa, ale intímnosť nočného rozhovoru sa v dennom svetle vytratila. Dokonca sa nepýta ani na tetovanie, hoci som myslela, že si za to zo mňa bude ešte uťahovať. Pravdupovediac, vyzerá dnes akýsi roztržitý.

„Nejaký problém?" pýtam sa ho s fučaním, keď trénujem na veslovacom trenažéri. Všimla som si, že si s niekým píše. Nahováram si, že to asi nebude so žiadnou babou, lebo sa netvári práve veselo.

„Možno. Neviem." Prehrabne si vlasy. Má ich husté a nepoddajné, zostanú mu trčať pod všetkými uhlami. Musím sa sústrediť na veslovanie, aby som potlačila nutkanie uhladiť mu ich. „Píše mi Stanka."

Držadlo na gume mi vystrelí z rúk a s rinčaním udrie do železnej konštrukcie trenažéra. Takže predsa dievča. Navyše ona.

„Prepáč," mumlem zahanbene a tvárim sa, že študujem návod na použitie trenažéra, aby som sa mu nemusela pozrieť do tváre. Okamžite by spoznal, že ma prešla dobrá nálada. Píše si so svojou bývalou, to neveští nič dobré.

„Stáva sa."

Odmotá gumu z konštrukcie a jemne mi podá držadlo naspäť.

„Ešte päť minút, dobre?" povzbudzuje ma.

„Čo chce?" odvážim sa opýtať. Nevyslovím jej meno, asi by mi odhnil jazyk.

„Rada by sa stretla."

Tentoraz tuhšie zovriem držadlo, lebo hrozí, že mi zase vyletí.

„A ty? Chceš ju vidieť?"

„Neviem. Možno. Boli sme spolu tri roky, to je dlhá doba."

„Prečo sa chce stretnúť?"

„Vraj urobila chybu. Nechala si to prejsť hlavou, chýbam jej, chcela by to zlepiť. Rada by sa so mnou porozprávala. Končím dnes skôr, príde ma po práci vyzdvihnúť."

Oficiálne dnes neodcvičím hodinu. Odrazu sa na to necítim. Opatrne položím držadlo a schovám si tvár do uteráka, akože si utieram pot. Je mi trochu fyzicky zle. Nikdy som si nemyslela, že by Erik mohol mať čosi so mnou, dokonca som sa zmierila s možnosťou, že raz bude mať frajerku, ale nikdy mi nenapadlo, že to bude tak skoro a že príde sem, na moje teritórium. Naše teritórium.

Snažím sa čo najrýchlejšie osprchovať a vypadnúť skôr, než sem príde, aby som ju nemusela vidieť. Je mi jasné, že ten obraz by som už nikdy nevymazala zo sietnice, musela by som si vypichnúť obidve oči, aby som sa ho zbavila.

Ibaže ako vždy, môj strážny anjel sa kdesi zašíva, a len čo sa snažím prebehnúť okolo pultu, do dverí vojde vysoké dievča s dlhými blond vlasmi. Musím prižmúriť oči, aby som neoslepla. Všetko na nej sa trblieta. Vlasy a mejkap má žiarivé, zuby tiež, na tričku má zlaté a štrasové aplikácie, zlatý opasok, zlaté topánky.

„Ahoj," zatiahne. Aj hlas má sexi, taký zachrípnutý ako speváčka. Možno si do ústnej vody nalieva telové trblietky. Stavím sa, že keby vyplazila jazyk, aj ten sa bude lesknúť.

„Nina," zakričí za mnou Erik. Ak mi ju mieni predstaviť, asi ho zabijem. Našťastie mi len podá permanentku, ktorú som si zabudla na pulte. Vôbec si ma nevšíma, má oči len pre ňu. Čudne ma svrbí v krku. Musím vypadnúť, kým sa rozplačem.

Som hlúpa, hlúpa, hlúpa. Prečo som si o ňom robila toľko ilúzií? Celý svet za posledné mesiace som si vystavala na ňom. Ak sa teraz vráti k Stanke, bude si smskovať a chodiť na nákupy a rande – nie fingované, ale skutočné – s ňou, som v keli. Prečo som si len dovolila takto sa namotať? Tak mi treba, môžem si za to sama.

Na konci ulice si dovolím obrátiť sa. Práve vychádzajú z fitka, Erik jej podrží otvorené dvere, potom ju objíme okolo pliec. Rozbehnem sa domov. Je mi jedno, že ma batoh udiera do krížov a že sa mi nové balerínky zarezávajú do nôh až do krvi. Nič nebolí viac ako to, že už ho nebudem mať pre seba ani vo fitku.

      ---

Trochu smutné a dramatické, ale chcela som trochu zamiešať karty :-) Žiaden strach, všetko sa vyrieši :-D