Kapitola 29. - Rande pod psa

2.2K 208 10
                                    

Stanka pohojdáva bokmi a na obojku za sebou ťahá malého bieleho psa. Nápadne pripomína králika Eugena, len má kratšie uši. Nahováram si, že nič hrozné sa mi nemôže stať, už mám predsa v sebe protitetanovku pre prípad, že by sa mi prihodilo ďalšie pohryznutie. V tomto prípade však skôr od Stany, než od toho chlpáča. Aspoň teda súdim podľa toho, ako na nás zazerá.

Erik zo seba vydá čudný zvuk, niečo medzi vzdychom a zavrčaním a neochotne sa odo mňa odtiahne.

„Ahojte," kýva nám Stana a ožaruje nás megawattovým úsmevom. Prisahám, že keby ju napojili na elektrárne, bola by najekologickejším zdrojom svetla na celej zemeguli.

„Nazdar," odzdraví Erik a skontroluje Mišku. Sestra sa na Stanu mračí, ale inak je spokojná a keď zbadá malého psa, od radosti vykríkne.

„Ako sa máš?" Stana si k nám bez opýtania prisadne, nohy v krátkej sukni spôsobne zloží pod seba. Nikdy v živote nebudem taká dáma ako ona, pomyslím si trošku závistlivo, ale aspoň nie som taká zúfalá, aby som sa vtierala svojmu bývalému. Teda ak by som nejakého mala.

„Máme sa fajn." Všimnem si, ako pekne ju Erik utrel tým, že odpovedal v množnom čísle. Zrejme aj jemu je hlúpe, že ma Stana okato ignoruje a oprašuje mu z pleca neviditeľnú smietku.

Pes už oňuchal všetko v okruhu troch metrov, pokiaľ mu siaha vodítko a ťahá za šnúru. Stane to evidentne lezie na nervy, chce sa rozprávať s Erikom – neunikne mi, že na neho každú chvíľu kladie pri reči ruku – a pes ju vyrušuje. Odopne mu vodítko. Pes sa rozbehne do vysokej trávy k vode a Miška za ním. Erik ju stále jedným okom sleduje, zrejme je už tak vytrénovaný. Nechápem, ako sa dokáže sústrediť na rozhovor so Stanou, prikyvuje, bavia sa o nejakých spoločným známych. Mám pocit, že Stana to robí, aby som sa cítila ako piate koleso na voze. Ak áno, ide jej to výborne.

Odrazu Erik vyskočí, lebo Miška je nebezpečne blízko vody. Nakloní sa za psom, aby ho pohladkala, lenže pes je ešte malé hlúpe šteňa, chce sa blázniť, stále odskakuje, až čľupne do vody. Erik je tromi skokmi pri sestre, ktorá začne kričať z plných pľúc.

„Utopí sa! Pes sa utopí! Kde je pes?! Topí sa!" Nie je možné ju utíšiť, je to dosť hrozný pohľad, ako plače a Erik ju drží okolo hrudníka, aby neskočila za psom.

„Neutopí sa, psi vedia plávať," tíši ju Erik. Biele klbko sa metá vo vode. Určite vie plávať, len je zmätený a musí sa trochu spamätať. Erik by ho vytiahol, lenže nemôže pustiť Mišku, lebo by urobila bohviečo.

Stana len stojí ako soľný stĺp a všetko sleduje s nadvihnutým obočím a trochu vyhrnutou spodnou perou. Preboha, je to jej pes, a neurobí nič?

Skopnem tenisky. So zaťatými zubami vleziem po pás do špinavej smradľavej vody. Nohy sa mi zabárajú do mazľavého blata, šmýkam sa. Stačia dva kroky a vylovím psa. Okamžite sa ku mne pritúli a poutiera sa mi do trička, o ktorom som dúfala, že zostane suché. Potom sa otrasie, do tváre mi nafŕka drobné kvapky blata.

Miška sa upokojí, keď vidí, že je v poriadku. Erik ju môže pustiť. Miška pohladí psa a nechá si od neho oblízať tvár. Zo šortiek mi tečie voda, džínsovina sa mi lepí na boky a stehná. Už sa mi nechce ani plakať. Keď sa človeku neustále stávajú takéto hrozné veci, po čase si zvykne, že je v kuse stredobodom neželanej pozornosti. Snažím sa aspoň vyžmýkať spodky šortiek a nepozerať nikomu do očí. Mám plné zuby toho, že nikdy mi nič nemôže vyjsť tak, aby som zo seba neurobila blázna, hoci nič z toho nie je moja vina. Presne viem, ako vyzerám popri trblietavej Stane – ako zmoknuté kura. Tučné zmoknuté kura.

Odrazu cítim, ako ma ktosi pevne objíma okolo pása. Miška ma drží obomi rukami ako kliešť a zbožňujúco na mňa pozerá.

„Zachránila si šteniatko," usmieva sa. Hnev sa rozpúšťa. Za tento detský úsmev mi stálo, že som sa vykúpala v brečke. Postrapatím jej vlasy.

Z druhej strany ma ktosi objíme okolo ramien a teplá dlaň mi utrie blato z líca a pier, aby ma mohol pobozkať.

„Nabudúce mi pripomeň, aby sme sa na rande vyhli akýmkoľvek zvieratám, dobre?"

Erik sa pritíska ku mne, voda zo šortiek mu kvapká na tenisky a zanecháva hnedé fľaky na jeho bledých kraťasoch. Je mu to jedno. Pozerá raz na Mišku, raz na mňa a voľnou rukou ma hladí na chrbte.

„Takže rande v ZOO musíme zrušiť?" usmievam sa.

„ZOO sa určite treba vyhnúť. Keď si kvôli králikovi skončila na pohotovosti a kvôli šteňatu si sa skoro utopila, nechcem vedieť, čo by sa stalo v blízkosti leva alebo hrocha."

„Neviem. Možno by som stúpila do obrieho lajna."

Smejeme sa. Miška síce celkom nechápe, ale chichoce sa s nami.

„Tiež mi pripomeň, aby som ťa nikdy nebral do cirkusu. Aj tam majú zvieratá."

Erik si konečne všimne mláku, ktorá sa tvorí podo mnou.

„Nechceš si to vyzliecť, aby si neprechladla?" ukazuje na kraťasy.

Vrtím hlavou.

„Len sa mi to zdá, alebo sa ma na každom rande snažíš čudným spôsobom vyzliecť z nohavíc? Najprv tetanovka do stehna, teraz toto..."

Posledný raz ma pobozká, vezme do rúk šteňa, ktoré Miška zviera v rukách a podá ho Stane.

„Už musíme ísť, radi sme ťa videli," rozlúči sa s ňou zdvorilo, hoci mu myká kútikmi úst.

„Jasné, jasné," snaží sa spamätať Stana. „Počujte, keď už ste mi zachránili psa, nemôžem vás pozvať niekam na kávu alebo čaj?"

Strniem. Znie to od nej milo, ale podvedomie mi kričí, že je to len trik, ako stráviť viac času s Erikom a ukázať mu, aká som popri nej chudera. Navyše špinavá a mokrá. Práve sa jej chystám odpovedať, keď ma Erik objíme okolo pása, Mišku chytí za ruku a potiahne nás smerom do mesta.

„Prepáč, Stanka," obráti sa a ešte na ňu zakričí cez plece, „musíme sa ísť osprchovať." Potom na mňa žmurkne, rukou skĺzne z pása dolu na zadok a vopchá mi ruku do premočeného vrecka. Opäť si všimnem, že použil množné číslo. Musíme sa ísť osprchovať. Je to len zo žartu, ale na okamih si dovolím predstaviť, aké by to bolo, keby sme naozaj mohli ísť do sprchy spolu. A čudujem sa, že mi vlhké kraťasy okamžite nezačnú syčať a nestúpa z nich para, pretože mám pocit, že moje telo má momentálne aspoň desaťtisíc stupňov.

---

Ak ste dúfali, že nechám v tejto časti okúpať Stanku, tak ste sa zmýlili :-) Dovolím si však citovať MiraculousCrazyGirl - ak by som to urobila, spôsobila by som znečistenie vody mejkapom :-)

Fatass to BadassWhere stories live. Discover now