Fatass to Badass

Kapitola 6. - Rozchod

Pre VeronikaKovikov :-) Vďaka, že čítaš :-)

---

V nedeľu ma už ani neprekvapí Erikov dokonalý vzhľad. Už som si zvykla na jeho neuveriteľne modré oči, biele zuby a strapatú svetlú hrivu. Predstavovala som si, že dnešok bude vyzerať rovnako ako včerajšok. Trochu si zacvičíme, zavtipkujeme a Erik bude vyzvedať, či som dodržala stravovací plán. V žalúdku mi zaskučí. Nedodržala. Zaspala som a nestihla som si zaliať ovsenú kašu.

Príjemne naladená vojdem do fitka. Hneď pri pulte sa zrazím s dievčaťom od nás zo školy. Má krásne ryšavé vlasy vo vrkoči až po pás, čierne športové tielko, obtiahnuté legíny a práve si upevňuje na rukách rukavičky bez prstov.

„Ahoj, Lenka, čo tu robíš?" spýtam sa prekvapene a najradšej by som sa za to nakopala. Čo by asi robila vo fitku? Sadila zemiaky? Lenka je slušná a milá, hoci trochu chladná. Pozdraví, ale do ďalšej konverzácie sa nehrnie, ide za kamoškami k posilňovacím vežiam.

„Dobré ráno," pozdravím Erika za pultom.

„Ako komu," zamrmle tak, že ho sotva počujem. Vidím, že nemá najlepšiu náladu. Dúfam len, že to nie je kvôli mne. V šatni sa prezlečiem a vrátim sa k nemu.

„Erik, ak máš iné povinnosti," pozriem veľavýznamne smerom k Lenke a dievčatám, „tak to pochopím. Nemusíš sa mi dnes venovať."

„Čože?" pýta sa nechápavo.

„Vyzeráš trochu namrzený, tak som myslela..."

Smutne sa usmeje.

„S tebou to nič nemá." Prejde spoza pultu ku mne a vedie ma k strojom. „Včera sa so mnou rozišla frajerka."

Asi mám od hladu halucinácie. Niekto bol schopný rozísť sa s ním?

„To ma mrzí." Myslím to úprimne. Bolo by fajn, keby bol nezadaný, ale vzhľadom na to, ako vyzerám, by mi to aj tak bolo figu platné a teraz mi je ho akurát ľúto, že sa trápi. Mykne plecom a debata je uzavretá. Ako na potvoru sa dnes do fitka tuším vytrepalo pol mesta.

„Prepáč, dnes je tu akýsi frmol. Zvládneš to už sama?" spýta sa, keď zase cinkne zvonček nad dverami.

„Jasné, len povedz, čo treba."

„Robila si to už na tamtom stroji?" ukáže na niečo, čo vyzerá ako mučiaci nástroj španielskej inkvizície.

Formulácia jeho otázky mi príde smiešna, ale nechcem sa smiať, keď mu je mizerne, tak sa to snažím maskovať zakašľaním a nakoniec z toho vylezie akési zakrochkanie. Čudne na mňa pozrie. Dusím sa od smiechu, nevydržím to. Musím to povedať, inak vybuchnem.

„Nie, na tamtom stroji som to ešte nerobila," chichocem sa ako pominutá. Je mi jasné, že vyzerám ako trafená pätnástka, ale je mi to jedno. Erik videl moje brucho a stehná v teplákoch, už sa pred ním nemôžem viac zhodiť. Kupodivu mu mykne kútikmi úst a posmešne si odfrkne. Tiež si uvedomil, čo vypustil z úst.

„Fajn, tak si ľahni a daj nohy hore."

Je to stroj, na ktorom treba vytláčať závažie hore. Nanešťastie táto veta vo mne evokuje ďalší záchvat smiechu. Erik sa snaží nesmiať.

„Doniesla si si hudbu?"

„Áno," ukážem mu mobil a slúchadlá. „Dokelu," mračím sa. „Vyzerá, že mi o chvíľu odíde baterka, zabudla som ho nabiť."

„Daj sem," krúti nado mnou hlavou, schmatne mobil a ponáhľa sa k pultu obslúžiť cvičencov. Vidím, že len čo skončí prácu, strčí telefón na nabíjačku a pripojí k nemu reproduktory zo sterea. Zdesene na Erika kývam, aby to vypol, ale nevšíma si ma. Fitkom sa rozľahne môj príšerný mix hudby na cvičenie. Beyoncé, Walk the Moon, Mika. Cítim, ako mi červenie skalp, keď Mika spustí „Big girl, you are beautiful." Erik si priloží ruku na ústa, snaží sa nahlas nerehotať. Prelomí sa v páse a tvári sa, že si utiera imaginárne slzy smiechu.

„Zabijem ťa," naznačujem potichu perami a ukazovákom si prechádzam po krku.

Ľudia v posilke trochu spozornejú, väčšinou tu hrá akési neosobné RnB, techno alebo obyčajné rádio. Dievčatám sa to však páči. Lenka ukáže Erikovi vztýčený palec, baby sa trochu natriasajú pred zrkadlami a bavia sa. Dokonca ani chalanom to nevadí. Ako keby všetci dostali akýsi náboj. Nuž, je to hrozný výber hudby, ale má chytľavý rytmus.

„Nevedel som, že máš taký mizerný hudobný vkus," stále sa smeje Erik, keď mu vraciam kľúče od skrinky.

„Netušila som, že to pustíš z reproduktorov," trucujem.

„Si môj špeciálny zákazník, nechcel som, aby si sa potila v rytme Nely Pociskovej," uškrnie sa.

„Som rada, že si si na môj úkor zlepšil náladu po rozchode."

Oprie sa lakťami o pult.

„Vieš, že más vlastne pravdu? Celý čas som premýšľal, kde si vyhrabala takýto soundtrack a že každý by si radšej vypichol oko, než priznal, že ich to v skutočnosti naštartovalo, ale dnes to malo šťavu. Nenecháš mi tu mobil? Môžem to púšťať dokola aj ďalším."

„Ha, ha, veľmi vtipné," vyšklbnem mu telefón z ruky, ale tiež sa smejem. Naozaj tu bola akási lepšia atmosféra. Do dverí vojde slivková pani. V žalúdku mi príšerne zaškŕka.

„Ahojte," pozdraví nás a vyzlečie si kabát.

„Počuj," obráti sa Erik ku mne. „Práve končím, dnes som tu ani nemal byť, len Marta ma poprosila, aby som za ňu zaskočil. Ak počkáš, kým sa prezlečiem, mohli by sme vybehnúť na raňajky."

„Netreba, som v pohode."

„Až sem počujem tú ozvenu z tvojho žalúdka. Aj ja by som niečo zjedol."

„Ach, okej, tak potom vlastne prečo nie?"

Odrazu som zase nervózna. Už som si zvykla na Erika vo fitku, neviem, či som pripravená vyjsť s ním mimo tohto kontrolovaného prostredia, kde na mňa môžu všetci pozerať.

O chvíľu sa Erik vráti zo šatne. Ešte som ho nevidela v civile. Má modré rifle, sivú mikinu a čiernu bundu. Vyzerá neuveriteľne dobre. Zavedie ma do malého bistra hneď vedľa posilňovne. Usadíme sa v rohu a objednáme si kávu a celozrnné bagety.

„Mrzí ma, že ste sa rozišli," hovorím, keď miešam kávu. Vyzerá zase akýsi sklesnutý, rada by som ho utešila, ale neviem ako.

„Stáva sa. V poslednom čase sme aj tak išli už len na zotrvačnosť, ale človeku je ľúto, keď sa mu rozpadne trojročný vzťah."

„Tri roky?" vyhŕknem.

„Hej, prečo?" udiví sa.

Nechcem mu povedať, že chalan s takým výzorom by mohol striedať frajerky každých päť minút.

„No, tri roky je proste pre mňa dlhá doba."

„Aký najdlhší vzťah si mala ty?" opýta sa vážne.

„Nuž, aby som bola úprimná, tak jediný dlhší vzťah bol s mojím starým mobilom, kým som ho neutopila v záchode."

Usmeje sa. Poteší ma, že som mu trochu zdvihla náladu.

„Okrem neho som mala už len jediný významný vzťah s Peťkom Mišíkom v škôlke, ktorý ma pobozkal a vzápätí ma udrel lopatkou, takže ten vzťah hneď aj skončil."

Erik sa celkom dobre baví. Modré oči mu zase svietia ako prskavky a nespúšťa ich zo mňa.

„Nina, ty si vážne vtipná."

Odfrknem.

„Je rozdiel medzi tým byť vtipná a smiešna."

„Myslím to vážne, ty si vtipná. A máš skvelý talent urobiť ľuďom lepšiu náladu, keď sú na dne, to je dar."

Sklopím zrak, aby nevidel, že sa zase červenám. Nikdy som v ničom nebola nadaná. Neverím, že mám akýkoľvek dar, ale ak som mu pomohla, teší ma to. Neodvážim sa pozrieť na neho, len spopod mihalníc občas zaškúlim, ale vidím, že mieša kávu a zamyslene hľadí na mňa.

---

Gratulujem, vydržali ste nemastné-neslané oťukávanie Niny a Erika, už to bude len lepšie :-) Najmä keď je teraz Erik nezadanýýýý :-) Od budúcej kapitoly môže romantika začať :-)