Lekárske tajomstvo ✅

3.

Jej mama by penila keby sa dozvedela, koľko jej zákazov porušuje. No nemohla jej zakázať mať aj to málo kamarátov, ktorých mala, hoci pre ňu to boli iba pacienti.

Lenže pre Tiny to neboli len kamaráti, keď bola medzi nimi, bola dokonale vo svojej koži. Boli pre ňu takmer ako rodina. Teda hlavne Kyle, a ešte jedno malé dievčatko menom Jane, ktoré tu ležalo už dva roky s neuroblastómom, čo je v podstate nádorové ochorenie nervových buniek.

No ona bola veľká bojovníčka s večne dobrou náladou, a Tiny sa s ňou veľmi rada hrala s plyšákmi, ktoré jej nosili rodičia, alebo si spolu kreslili. Bola úplné zlatíčko, na rozdiel od jej rozmaznanej mladšej sestry Roseline. Ale čo už. Rodinu si človek nevyberá. No nechcela sa sťažovať.

Vykradli sa na strechu jedného z mnoha krídel nemocnice, a mali dokonalý výhľad na betónové námestie, na ktorého konci sa nachádzala zastávka busu. Slnko obom príjemne pohladilo tváre. Nemocnica je síce dokonale vybavená, no hrejivé slnečné svetlo nenahradí žiadna neónka.

,,Noo daj chytro !" Ten batoh jej takmer strhol z chrbta. ,,Veď počkaj !" Zastavila ho, a siahla doň sama. Vytiahla odtiaľ krabičku cigariet, otvorila ju, jednu mu strčila do ruky a druhú si vložila do úst, no ešte pokračovala v hľadaní farebného zapaľovača. ,,A oheň nič ?" Uchechtol sa, no za svoj komentár dostal iba otrávené zavrčanie.

,,Dáš mi pokoj ? Mám aj iné veci na práci ako nosiť tvoje cigy." Nemohol ich mať u seba, pretože v nemocničnej izbe nebolo žiadne miesto, kde by sa dali dobre schovať. Preto mu ich každý deň nosila v batohu, aby si mohol zapáliť aspoň jednu dve denne.

Konečne ten zapaľovač našla a obom zapálila ich cigarety. Keď ten nikotínový dym vtiahol do pľúc, celý jej ho fúkol do tváre načo sa silno rozkašľala.

,,Ah no tak !" Zavrčala. Nie že by jej to nejak extrémne vadilo, veď predsa fajčila tiež aj keď nie tak často,  ale cítila sa ako keby jej niekto dal stroj na paru rovno pred tvár a spustil. Nie je to nič príjemné.

,,Veď sranda čo chceš." ,,Bože zase to bude zo mňa extrémne cítiť." ,,Moja to bude aj tak." Brnkol jej po cigarete v ústach. Venovala mu otrávený výraz. ,,Kyle a z teba akože nie hej ? Hlavne keď dojde niekto k tebe na izbu, jak keby si tam krabičku vyfajčil." Zaškerila sa.

,,Ňah, vyvetrám." Mávol nad tým rukou a obaja sa zasmiali. Mama by ju zakopala pod zem, krby zistila že fajčí. A k tomu ešte s jedným z jej pacientov. Dávala strašný dôraz na zdravý životný štýl, takže u nich doma by ste asi nič iné ako ovocie a zeleninu nenašli. Nechápala túto jej posasnutosť, no nepopierala, že tento životný štýl jej nebol proti srsti.

Opreli sa o kovové rozpálené zábradlie strrechy a pozorovali ľudí na námestí pod nimi. Cigaretu si prechytil do jeho syntetickej ruky a znova vtiahol do pľúc dym.

Všetkých ľudí jeho elektronická protéza nahrádzajúca celé predlaktie ľavej ruky desila, no jej to prišlo skôr fascinujúco výnimočné.

Na oddelenie ho pôvodne prijali s pokročilým osteosarkómom (nádorovým ochorením kostí) v ľavom predlaktí, no než mu tú ruku amputovali, aby zabránili šíreniu nádoru, bolo neskoro. Bol doslovaj pretkaný nádormi po celom tele. Síce sa mu už dlhý čas neobjavil žiadny nový, ani tie staré sa nezväčšovali, no keďže ich bolo tak veľa, musel ostať v nemocnici.

No oveľa radšej bol tu ako doma. Tu aspoň vedeli, že existuje. Doma ? Odkedy sa po prvý krát objavila jeho diagnóza, odvtedy sa všetko točilo iba okolo jeho dvojčaťa Sandry. Obaja rodičia vkladali všetky svoje nádeje do nej, že v živote dosiahne veľké veci.

Jeho rodičia sa vždy starali viac o svoju povesť dobrých podnikateľov ako o svoje deti. A obaja tak vyzerali. Jeho o 5 minút mladšia sestra je štetka ktorá urobí čokoľvek pre peniaze, a on zase ten typ, čo sa púšťa do každej bitky.

Kedysi. Teraz by s tou rukou hravo zmlátil každého bastarda, ktorý by sa Sandry dotkol, no ona srala na neho, prečo by nemohol aj on ? No Destiny, tá bola zlatíčko. Za tú by kľudne riskoval aj stratu všetkých končatín. Stála mu za to oveľa viac ako jeho podarená sestrička.

,,Tak hovor, čo život ?" Nadhodil priateľsky. Zťažka si vzdychla. ,,Ani mi nevrav. Trojka z impresionizmu, zase." Zavrčala a potiahla si. ,,Človek by povedal, že na umeleckej sa celé dni len babrete s farbami." ,,No, kedysi som si to myslela." Zasmiala sa. Jej smiech znel ako zvončeky sprevádzané oblakom dymu z jej úst.

,,Ale ty hovor vraj je tu niekto nový !" Drgla ho do ramena a pozrela sa na neho s očakávaním v tvári. ,,Hej počul som, tvoja mamka je ako na nožoch."

,,Jój to bude zase doma sranda." Prevrátila oči. Nový pacient=nervózna mama. 24/7. Preto stále spomína iba mamu, hoci jej otec tiež pracuje na onkologickom oddelení, no on pracuje s dospelými na opačnom konci nemocnice. To zaujímavejšie sa vždy deje u mamy, preto poobede chodila k nej. A samozrejme, kvôli Kylovi a Jane.

,,Nevieš niečo viac ?" ,,Čo som bulvár ?" Jeho poznámka ju rozosmiala. ,,Bože veď chcem iba vedieť či náhodou niečo nevieš." ,,Popravde ani nie. Len som ho raz zahliadol, ako ho sestra niekam viedla. Vtedy som ešte nevedel, že je to on, len potom som počul o niekom novom."

,,Myslíš že ho sem prijmu na dlhšie ?" ,,Ťažko povedať. Z toho mála čo som si všimol, tak vyzeral ako keby ho brutálne bolela hlava. Takže maybe..." Pokrčil ramenami a potiahol si. Zamyslene kývala hlavou a zrak upierala pred seba.

,,Chcela by som zistiť čo za týpka to je." Svojimi tenkými prstami odklepala popol z cigarety, ktorý sa začal v teplom vzduchu vznášať ako pierko. ,,Nápodobne."

,,Myslíš že bude na obede ?" Spýtala sa po pár minútach ticha. ,,Popravde ani neviem, či tu teraz je." Tlejúci ohorok hodila do štrku pod nimi a zašliapla ten drobný plamienok. ,,Poď zistíme. Navyše už som aj celkom hladná."

Kývnutím hlavy súhlasil, pretože už aj jemu škvŕkalo v bruchu. Svoj tlejúci ohorok hodil na zem. Neboli jediní, kto sem chodí fajčiť, takže pár špakov navyše nikoho nezaujímalo. Otočili sa na odchod a vrátili sa dnu.