Lekárske tajomstvo ✅

17.

Omámene vstúpila do rušnej jedálne. Nevedela, čo si myslieť. Nevedela, čo cítiť. Čo to malo znamenať ? Ako sa jeho chladný pohľad dokázal behom sekundy zmeniť na elektrizujúci ? Nechápala to. No čím viac nad tým rozmýšľala, tým viac ju z toho bolela hlava. Preto uzavrela, že to pre ňu ostane záhada.

Ani nezaregistrovala, že sa k nej blížil chalan so smaragdovým pohľadom. Hneď ako naňho zaostrila, odohnal jej nejasné myšlienky a zrýchlila tempo.

,,Preboha Destiny čo si to robila ??" Objal ju najsilnešie, ako len mohol. Úplne sa tomu oddala, pretože jeho objatie jej dávalo pocit bezpečia.

,,Aj ja ťa rada vidím." Uškrnula sa sarkasticky a tiež ho objala, pokiaľ jej to dovoľovala zlomená ruka. ,,Jasné že aj ja teba. Len už prosím ťa nevyvádzaj." Obaja sa zasmiali, odtiahli sa a išli si vyzdvihnúť obedy.

,,Odkiaľ vlastne vieš, čo sa mi stalo ?" Sadli si oproti sebe a začali jesť. Začalo jej to vŕtať v hlave, pretože sa to nemal ako dozvedieť.

,,Neuveríš, ale povedala mi to tvoja mama." Neveriacky pokrútil hlavou. Takmer sa zadusila tou ryžou, ktorú mala v ústach. ,,Čo ??" Vypleštila naňho oči. Jej mama hovorila o pacientovi ?

,,Moja mama ti hovorila o MNE ?" Neverila tomu, ani keď prikývol na súhlas. ,,Moja mama porušila lekárske tajomstvo ?" Stále si nevedela predstaviť jej mamu, ako hovorí Chrisovi, že ju zrazilo auto. Poznala ju. Lekárske tajomstvo bola pre ňu najvyššia priorita, preto si nedokázala predstaviť, že by ho dobrovoľne a vedome porušila.

,,Celkom sa zmenila. Už sa so mnou nebaví čisto ako s pacientom, je to s ňou viac v pohode." ,,Ja neverím." Krútila hlavou a rozmýšľala, či majú na mysli tú istú osobu.

,,Tvoja mama je skvelá doktorka. A nie len doktorka, ale aj človek. Naozaj si váž to, že ju máš." Jeho slová jej na tváei vykúzlili úsmev. Hoci vedela, čo si jej mama prežila a aj to, že je kadejaká, stále to bola jej mama a ona ju ľúbila nadovšetko.

,,Máš pravdu." Kývla na súhlas s úsmevom na tvári. ,,Je aká je, no je to moja mama. Jasné že ju mám rada."