Lekárske tajomstvo ✅

9.

Spokojne sa pozrela na prázdne injekcie, vymenenú fľašu z ktorej kvapkal liek do hadičky a prázdnu nádobku s pilulkami.

,,No vidíš a stále žiješ." Kývla hlavou smerom k stolíku a aj on s uznaním prikývol. ,,Asi áno. Díki." Konečne sa na seba úprimne usmiali. Zrak jej padol na jeho kartičky pred ním.

,,To máš pexeso ?" Poprevracala niektoré kartičky, aby sa uistila. Z druhej strany sa nachádzali vlajky rôznych štátov. ,,Áno. Mal som ho doma odložené a keď som teraz tu tak sa nudím..." ,,Nezahráme si ?" Navrhla, keďže obyčajné pexeso nehrala už pekne dávno.

,,Môžeme, ale nejde mi to." Vyzeral trochu skľúčene. Chápala ho. Kto vie, akú veľkú časť mozgu mu ten nádor postihol a nakoľko to ovplyvňuje jeho pamäť...

,,To nevadí, ja som na to tiež ľavá." Obaja sa zasmiali. ,,No, určite si na tom lepšie ako ja s..." Nedopovedal. Bolo jej jasné, že jej takmer povedal o svojej diagnóze, no nesmela sa prezradiť, že čítala jeho kartu.

Trochu ju hrýzlo svedomie, no snažila sa na to nemyslieť. Chris zhrnul všetky kartičky na kopu, premiešal ich a rozložil medzi ich dvoch. Nechal ju ísť prvú a začali hrať.

Porazila ho štyrikrát, napriek tomu že mu trochu pomáhala. A čím viac ho to štvalo, tým viac sa smiala. ,,Prosím ťa nesmej sa !" Vyštekol na ňu, no sám sa rozosmial. ,,Ako prepáč, ale nechápem tomu. Ešte ti aj pomáham a aj tak prehráš !" Mávla rukou smerom na kartičky.

,,Boha." Zahrešil a dvoma prstami si chytil koreň nosa. ,,Pritom som kedysi riešil chemické olympiády." ,,Fakt ?" Pozrela sa naňho zaujato. ,,Áno. Býval som vždy v prvej desiatke, a teraz si neporadím ani s jedným jebnutým pexesom." Uchechtol sa. No mal pravdu. Aj ju by to štvalo, keby bývala jedna z najlepších, a zrazu by takto padla.

,,Pozri, podľa mňa by si na to mal ísť jednoduchšie." Všetky kartičky zhrnula na kopu a vonku nechala iba tri. ,,Ide tu čisto iba o pamäť. Máš tu tri kartičky. Nemecko," ukázala mu kartičku s nemeckou vlajkou. ,,Srbsko a Nórsko." Všetky tri kartičky položila rovnakou stranou hore vedľa seba do radu.

,,Pamätáš si, na ktorej je čo ?" ,,Ako pozor zase nerob zo mňa debila !" Zasmial sa a zdvihol ruky. ,,Srbsko, Nemecko, Nórsko." Ukázal na jednotlivé kartičky smerom zľava doprava.

,,Dobre." Prikývla a zamiešala ich. Potom ich znova poukladala vedľa seba. ,,Povedz mi, kde je Nórsko." ,,Na severe Európy." Obaja vybuchli do smiechu. ,,Ty si debil !!" Hovorila pomedzi to, ako sa smiala.

,,Mal by si byť rád nie každý deň pomáham ostatným s pamäťou !" ,,S pexesom ?" Nadvihol obočie. ,,Áno s pexesom." Prevrátila oči a vrátila sa ku kartičkám. ,,Nie ale vážne hovor." Dosmial sa a prstom ukázal na kartičku v strede. Zdvihla ju, aby sa presvedčila o jeho správnej odpovedi.

,,No vidíš !" Ukázala mu ju. Zaťal päste na znak víťazstva. ,,To bolo ľahké, pridaj." Vyzval ju. Tento postup opakovala niekoľko krát a zakaždým pridala po dvoch kartičkách. Síce to chvíľu trvalo, ale nakoniec si zahrali poslednú partiu a konečne ju porazil, hoci len o jeden pár, a to práve o Nórsko.

Vo vrecku jej zrazu začal vibrovať mobil. Zdvihla ho a na linke sa ozval vystresovaný hlas jej mamy.
,,Destiny kde si ??" ,,Mami kľud. Som v bufete ale už sa vraciam idem." ,,Dobre vráť sa. Ahoj." ,,Čau." Pípanie oznamovalo koniec hovoru.

,,Mala by som ísť mama ma zháňa." Pozrela sa smerom na dvere a vstala. Tácku s prázdnymi nádobkami zdvihla a rozlúčila sa. ,,Ahoj." Usmiala sa na neho, a on jej úsmev vrátil. ,,Čau. Dík za lieky." ,,Nemáš zač." Odpovedala mu jednou nohou von z dverí. ,,Aspoň vieš kde je Nórsko." Naposledy sa zasmiali a konečne za ním zabuchla dvere.

Zmorená dňom sa hodila do svojej milovanej postele. Od únavy sa jej viečka zavreli samé. No hneď, ako ju obklopila tma, pred očami sa jej zjavil on. A v spánku jej na tvári hral nebadateľný úsmev. Nakoniec nie je až taký zlý, ako si myslela.