Lekárske tajomstvo ✅

11.

V pondelok bolo chladnejšie než obvykle. Preto svoje voľné sivé tričko Levis jeans prekryla dotrhanou džínovou bundou s kvetinovými nášivkami. Aj na kraťasy bolo príliš zima, preto ich zamenila za svetlomodré džíny s dierami.

V ruke stískala jednoducho zviazanú kyticu pozostávajúcu z troch gerber. Bola pre Chrisa. Tešila sa na jeho reakciu, ked ho príde pozrieť s kvetinami a malým darčekom, ktorý jej hrkal na dne ruksaku.

Vystúpila z výťahu a tašku si hodila k mame do kancelárie. Už dlhšie vlastnila mamin náhradný kľúč, takže mohla chodiť kam sa jej zachcelo, pod podmienkou že jej vždy dá vedieť. Samozrejme že to nedodržiavala, načo by jej oznamovala, že sa stretáva s jej pacientmi.

No hlavné pre ňu bolo, aby ju neprichytil Kyle. Žiarlil by, ak by zistil že kvety sú pre Chrisa. Hoci sa ho snažila veľa krát presvedčiť, že je to fajn chalan, je strašne tvrdohlavý a nedal si povedať. Preto to pred ním radšej tajila, pretože sa tak trochu bála jeho reakcie.

Vystúpila z výťahu a kráčala k jeho izbe. Nadýchla sa a zaklopala. Hovi sa zvnútra neozvalo žiadne pozvanie ďalej, váhavo stisla kľučku a vošla dnu.

Spal pokojne. Ticho jeho izby pretínalo iba pípanie eeg, ktorý meral jeho mozgovú aktivitu a takisto aj ekg, ktoré bolo tiež pravidelné.

Okolo hlavy mal obviazaný hrubý obväz a z nosa mu viedla kanyla. Pôsobil až príliš zraniteľne, až jej to prišlo zlaté. Nechcela ho ľutovať alebo niečo také, no súcitila s ním. A vnútri vedela, že je v poriadku.

Pousmiala sa. Podišla k nemu a gerbery položila na stôl. Do malej vázičky odbehla napustiť vodu a vložila do nej kvetiny.

No len čo tú vázu položila na stôl, zbadala, ako ju s úškrnom pozoruje. ,,Dobré ráno." Zasmiala sa a sadla si k nemu. ,,Ráno ?" Nadvihol obočie. ,,Koľko je vlastne hodín ?" ,,No..." Sadla si oproti nemu do tureckého sedu. ,,Chalan čo riešil olympiády z chémie by už mohol vedieť, že sem chodím vždy tak okolo druhej."

Pozrela sa naňho a on zamyslene prikývol. ,,To áno, ale kto vie, ako dlho tu už si, vieš to ja takto posúdiť neviem." Zahral sa na hlúpeho a odul pery. Zasmiala sa nad ním. ,,Ale veď no tak sú asi dve." Pozrela sa na mobil, aby sa uistila.

,,Ako tá operácia ?" Pozrela sa naňho s iskrením v očiach. ,,Paráda. Cítim že to naozaj pomohlo. Už ma to tak netlačí na dekel." Prstom si ťukol po hlave a usmial sa.

,,Ozaj, niečo tu pre teba mám." Z batohu vylovila malú kôpku kartičiek a podala mu ju. ,,To nemyslíš vážne." Rukou si zakryl ústa a smial sa. ,,No čo sa rehoceš, buď rád. Potiahla som ho sestre, máš tam pekné farebné zvieratká."

Balík mu vzala a rozbalila. Tieto kartičky neboli z jednej strany tmavozelené, ako tie s vlajkami ale červené. Nebolo to až také podstatné, no bola to aspoň zmena. Rozložila ho medzi nich a začali hrať.

Pri ňom úplne stratila pojem o čase. Zrazu jej zavibroval mobil, ktorý oznamoval novú správu. Bol to Kyle. Doriti. Úplne mu zabudla doniesť cigy. Zvnútra ju začal žrať nepríjemný pocit .

,,Kde si ??? "

Napísal jej. Hoci s váhaním mu odpísala: ,,Zdržala som sa už idem" Mobil zamkla a strčila si ho do vrecka. ,,Už musím ísť." Vstala a batoh si hodila na plecia. ,,Okej." Usmial sa na ňu. ,,Ahoj. Drž sa." Objali sa. ,,Čau." Odtiahli sa a rázne, no s úsmevom vykročila smerom von z izby.

,,Prepáč pozabudla som sa." Vletela na strechu ospravedlňujúc sa. Takmer sa na tom štrku pošmykla, no nakoniec to ustála a dorútila sa až ku Kylovi.