Lekárske tajomstvo ✅

7.

Sobota:
Pomaly prišla k vedomiu a nakoniec otvorila svoje zlepené viečka. Slnko presvitajúce pomedzi krémové závesy s rôznym textom sa jej oprelo do tváre a príjemne ju zohrialo. Siahla po mobile aby zistila, koľko je hodín. Pol desiatej. Perfektné. Mala kopec času pre seba, než k nej vtrhne jej milovaná sestrička a začne jej ničiť všetky farby a otravovať ju, aby sa venovala iba jej.

Rozhliadla sa po izbe. Jej zrak spočinul na bielom strope ovešanom svietiacimi hviezdami, sivých stenách zdobených všetkými jej prácami, fotkami a svetielkami, na tmavej drevenej podlahe prekrytej bordovým kobercom, a na bielom nábytku v elegantnom štýle zdobenom mnohými kvetmi.

Milovala svoju izbu. Nikdy tu nemala núdzu o inšpiráciu. Stačilo jej rozhliadnuť sa, a nápady sa k nej len tak hrnuli.

Pomaličky sa posadila a rozhliadla sa po svojej bielej princeznovskej posteli s krásnym vyrezávaným čelom a baldachýnom nad hlavou. Odhrnula svoju bielu perinu a zoskočila na zem. Na svoje nohy si natiahla sivé huňaté ponožky a cez svoje ružové pyžamko si prehodila vínový saténový župan.

Vlasy si stočila do drdola a pristúpila k oknu, aby odhrnula závesy. Keďže milovala čerstvý vzduch, zvlášť ten jarný, okno otvorila dokorán a vychutnávala si pohľad na ich obrovskú, dokonale upravenú záhradu.

No hneď ako zbadala, že na trávniku sa hrá Roseline s ich border kóliou Lily, okno rýchlo zavrela, aby ju náhodou nezahliadla. Nie, tento čas patril iba jej.

Svoje nedomaľované plátno si postavila na stojan v strede izby a stiahla z neho tenký kus látky, ktorým ho prikryla pri prevoze zo školy domov, aby sa nepoškodilo. ,,Tak fajn, ide sa na to." Povedala si v duchu a napravila si trištvrťové rukávy svojho župana.

Z vrchnej zásuvky komody vytiahla štetce, farby, paletu, a všetko to vyložila na jej vrch. Zadívala sa na plátno a uvažovala, aké farby použiť. Rozhodla sa pre jantárovo žltú, ktorú použije na slnečnú polovicu obrazu.
Na palete si namiešala správny odtieň a začala maľovať.

Na dvere jej izby zrazu začula škrabanie. Stŕpla pretože vedela že je to Lily, ktorá vycítila, že je hore. Ak to zistí jej sestra, je po pohode. Štetec aj paletu položila na komodu a bežala k dverám.

,,Lily poď sem !" Psa chytila za obojok a rýchlo ho voviedla do izby. Lily celá šťastná, že nespí po nej začala skákať a umývať ju jazykom. No než ju dokázala stíšiť a usadiť na chvost, bolo neskoro. Kľučka na dverách zarachotila a dnu sa vrútila jej naspeedovaná sestra.

,,Tiny ! Môžem s tebou maľovať ?" ,,Nie !" Vyštekla na ňu, no jej energický pohľad nevyhasol. Pravda, občas jej dala nejaké malé plátno nech si naň machlí, no okrem školy ktorá pomôcky poskytovala mala doma veľa vlastného materiálu vrátane miliónov farieb, plátna, rôzne druhy papierov, štetcov a pomôcok všeobecne.

Preto nechcela, aby sa jej s nimi hrala. Boli naozaj drahé a jej obyčajný papier a farbičky nestačili.

,,Prečo ?" Pozrela sa na ňu tými svojími zeleno-hnedými kukadlami. ,,Lebo mi zase zničíš celé akvarely. Preto." Zamračila sa a založila si ruky. Nemienila ustúpiť len preto, lebo na ňu pozerala tým svojím psím pohľadom.

,,Prosííím..." ,,Rosie nie. Máš svoje temperky a papiere, s tými si rob čo chceš." ,,Ale s tvojimi je to väčsia sranda !!" Odula sa. Tiny len otrávene prevrátila očami.

,,Ale moje farby sú drahé a ty s nimi nevieš maľovať. Zakaždým ich tak zničíš, že sú nepoužiteľné a musím si kúpiť nové."

Zamrnčala a s vrieskaním na mamu vybehla z izby. ,,Bože." Prešla si rukami po tvári. Bodaj by sa zrúbala zo schodov. Pomyslela si. ,,Destiny poď sem !!" Z kuchyne sa ozval mamin hlas. Vzdychla si, lebo presne vedela, čo nasledovalo. Rosie na ňu išla žalovať, že jej nepožičia farbičky a bude si musieť vypočuť polhodinovú prednášku o zdieľaní, nesebeckosti a ochote.

Pomaly ťapkala dole schodmi smerom do ich modernej kuchyne. Za čiernym barovým pultom sedela Rosie a spokojne sa uškŕňala. ,,Tiny prečo jej nechceš požičať farby ?" Ozval sa otec, ktorý práve piekol toasty. ,,Pretože minule mi ich tak zničila, že boli nepoužiteľné !" Odsekla.

,,Ovládaj sa." Povedal s ľadovým pokojom. ,,To máš na mysli tie akvarely, ktorými teraz maľuješ ?" Toasty nechal na pokoji a zadíval sa na ňu typicky výchovným pohľadom. ,,Ale tu nejde len o akvarely, minule mi tak polámala kriedy, že som si musela kúpiť nové !" Zavrčala Rosinim smerom.

,,Povedala som ti ,že spadli na zem." ,,Hovno ty si ich zhodila !" ,,Destiny dávaj si pozor na jazyk !" Okríkla ich mama a obe razom stíchli. ,,Jedny farby jej dáš a Rosie ty na ne budeš dávať pozor, aby sa nezničili, dobre ?" ,,Jasné !" Prudko kývla hlavou, no ona zvraštila čelo.

,,No akurát. Moje farby jej nedám." Založila si ruky a provokatívne hľadela raz na mamu s troma vráskami medzi očami a raz na jej vyškerenú sestru.

,,Destiny nehovor mi že nemáš nejaké, ktoré jej môžeš dať." Z hlasu ich mamy bolo počuť, že to už chce mať za sebou. Unavene sa opierala o linku a hľadela na ňu. ,,Nie to nemám. Iba ak nejaké staršie." ,,No vidíš ! Rosie choď si s ňou zobrať nejaké farby."

,,Ahh no poď ty škriatok." Zavrčala, no Rosie spokojne zoskočilz zo stoličky a cupkala z ňou hore schodmi.

,,Na, tu máš." Podala jej obyčajnú tyrkysovú krabičku, v ktorej mala veľkú zbierku temperiek a akrylových farieb. To, že boli takmer prázdne a niektoré z nich už úplne nepoužiteľné, ju netrápilo. Chcela farby ? Tu ich má.

,,Ďakujem !" Vytrhla jej ich z ruky a bežala k sebe do izby, ktorá sa nachádzala vedľa nej. Ale musí uznať, rozmaznanec vie aspoň poďakovať.

Okrem raňajok, obeda, večere a Lilynho venčenia sa celý deň venovala iba svojmu obrazu. Chcela ho dokončiť čo najskôr. No keď už bola takmer polnoc a ona zaspávala so štetcom v ruke, usúdila, že stačí a išla sa osprchovať.

Polomŕtva padla do svojej postele a unavene zavrela oči. No len teraz sa jej znova vybavili spomienky na Chrisa. A nechceli jej dovoliť zaspať. Ako keby sa z jej mysle pozeral priamo do jej očí. Nedalo jej to, otvorila facebook a znova sa pozrela na jeho profilovku. Tá tvár...

Po hodnej chvíli sa odtrhla od obrazovky, lebo mäkký vankúš ju priťahoval ako magnet. Zavrela svoje ťažké viečka, no predtým, než zaspala sa rozhodla pre jednu vec: Musí sa k nemu dostať znova.