Lekárske tajomstvo ✅

5.

,,Destiny prečo nekreslíš ?" Strhla sa, keď za sebou začula hlas ich prísnej profesorky, a jej úbohý pokus o skicu teraz zdobila tmavá čiara po celej jej dĺžke. Zťažka si vzdychla, pretože takéto ,,chybičky krásy" začínali byť na jej dennom poriadku.

Už tri dni sa nevedela zbaviť myšlienok na Chrisa. Vždy sa vracala k ich krátkemu rozhovoru v jedálni. I keď jej to bolo v podstate jedno, zakaždým skončila myšlienkami znova pri ňom. A tie jeho oči...

,,Ja...neviem odkiaľ začať." Pozrela sa na zátišie tvorené z knihy a kytice lúčnych kvetov vo váze, ktoré mali naskicovať, no ona nevedela, z ktorej strany začať. Najprv chcela začať knihou, no bála sa, že ju nakreslí príliš nízko a na kvety neostane miesto. Alebo by začala vázou no veľkosťou by absolútne nesedela do kompozície obrazu...Išlo jej z toho rozhodiť hlavu.

,,Ideálne by bolo ZAČAŤ." Profesorka sa nad ňou vypínala ako prísna socha, z ktorej si niekto vystrelil a ovešal ju indiánskym pončom a náušnicami, veľkými ako lapače snov. Keby jej koža nebola taká porcelánová a výraz taký tvrdý, kľudne by mohla byť indiánska šamanka.

,,Ja viem ale...neviem čím." Chytila sa za hlavu a snažila sa sustrediť, akoby chcela aby sa tam tá kresba zázračne zjavila sama.

,,Začni tými najjednoduchšími líniami. Kľudne dávaj čiaru na čiaru a neskôr zvýrazníš tie, ktoré to vyhovujú." Prstom jej prechádzala po výkrese a snažila sa jej pomôcť, hoci jej to nebolo moc platné.

Ale aby ju uspokojila, tak kývla hlavou a profesorka začal skenovať práce ostatných. Tiny si nad tým povzdychla a začala niečo čmárať, aby mala aspoň niečo.

,,Čo sa ti stalo, že nečmáraš po papieri ako besná ?" Podpichol ju Marcus hneď ako im skončilo vyučovanie. ,,Čo sa ti stalo že si si to všimol ?" Vrátila mu to so zdvihnutým obočím a jemne ho drgla doskami pod pazuchou. ,,Vždy máš výkres medzi prvými a väčšinou k tebe nemá žiadne poznámky."

Hypnotizoval ju tými svojimi kukadlami, že jej srdce búšilo ako o závod. Mohol on proste vyzerať tak dobre ? Všetky dievčatá, ktoré išli okolo nich sa naňho so záujmom obzerali, no rýchlo vychladli keď zistili, že sa pozerá iba na ňu.

Trochu ju to znervózňovalo, takže si rukou napravila vlasy, ktoré dnes ozdobila jednoduchou kvetinovou čelenkou s bielymi kvetmi.

,,Ja neviem, asi mám nejaký blok," Pokrčila ramenami. O Chrisovi mu nechcela hovoriť pretože sa bála, že by to ohrozilo jeho záujem o ňu. Keď bola pri ňom, dokázala myslieť iba na jeho vypracované svaly skrývajúce sa pod čiernym tričkom a džínovou bundou, a jeho anjelsky výraz, ktorým dokáže roztopiť srdce nejednej dievčiny, vrátane nej.

,,Vieš čo zvykne pomôcť ? Odreagovať sa. Poď, máme nový matroš." Žmurkol na ňu a odhalil rad dokonalých bielych zubov.

To, že jeho starší brat skrýva po ich dome sáčky plné trávy a on mu ich kradne, bolo nepodstatné. Hlavné bolo, že sa s ním párkrát tak zhúlila, že sa doma nemohla ukázať aspoň dva dni, kým jej čierne oči znova nenabrali tyrkysový odtieň. Pretože vtedy sa odreagovala ako nikdy.

,,Vieš čo nie, inokedy. Mala by som pokračovať s tým obrazom, a poobede idem za mamkou na obed..." ,,Tak nechoď ! Nič sa nestane, ak tam raz neprídeš."

Snažila sa z toho vykrútiť. Musela zistiť viac o Chrisovi a aj Kyle potrebuje cigy, a potom je tu ešte Jane...

,,Nie naozaj. Ušetri na piatok." Usmiala sa na neho a dúfala, že ho presvedčí, no on sa stále iba usmieval. ,,Tak dobre. Aj keď za svojho brata neručím." Zdvihol ruky na znak, že ak jej jeho starší brat nič nenechá, jeho vina to nebude.

,,Jasné díki. Idem hore." Pozrela sa smerom na schody do ateliéru. ,,Okej tak ahoj." ,,Čau." Rozlúčili sa objatím, hoci trochu strnulo, a ona sa vybrala do ateliéru.

Myšlienkami bola celý čas pri Chrisovi. Tým že už myslela na to, ako o ňom zistí viac, nedávala pozor a slnko namaľovala oveľa výraznejšie ako chcela. No nepôsobilo to zle. Jantárovo-zlaté odtiene slnečných lúčov boli presným opakom jemnej, magickej, belasej, bledofialovej a bielej žiary mesiaca.