Lekárske tajomstvo ✅

4.

Moderne zariadená jedáleň s bielymi stenami a žltými stoličkami pôsobila celkom optimisticky na to, že patrila k nemocnici plnej chorôb. Miesilo sa v nej mnoho ľudí, doktori s pacientmi, mladší so staršími. Každý vykonával nejakú činnosť, čo celý priestor napĺňalo zmesou zvukov cinkajúcich príborov, škrípania stoličiek o podlahu a hlasnej vravy.

Obaja pristúpili k pultu s jedlom a ona priložila maminu kartu na terminál, na ktorom zasvietilo číslo 4. To znamenalo výberové jedlo, čo bol pre dnešok grilovaný losos a varené zemiaky s dusenou zeleninou.

Takéto karty mali iba doktori. Kyle podal pani za pultom obyčajný žltý bloček na ktorom bolo napísané číslo obedu. On to nemal až také luxusné, no špagety s boloňskou omáčkou a syrom tiež neboli zlé.

Vyzdvihli si svoje obedy, zo stojana si vzali príbory a rozhliadali sa po jedálni s vyhliadkou miesta na sedenie.

,,Tiny pozri !!" Drgol do nej, a pohár po okraj naplnený pomarančovým džúsom jej skoro zletel z tácky.
,,Čo robíš ?" Oborila sa na neho. ,,Pozri sa tam ! To je ten chalan !" Kývol hlavou smerom k stolu pri okne na opačnom konci jedálne. Zadívala sa dôslednejšie a skutočne. Za stolom sedel zhrbený chalan s blond vlasmi, ktoré mu padali do tváre. Nikoho si nevšímal. Len ticho sedel a jedol svoj obed. Akoby sa ho ruch jedálne absolútne netýkal.

,,No čo chceš sa zoznámiť ?" Podpichol ju, no ona ho sledovala. Poznala taký typ ľudí, sama taká kedysi bola, že ignorovala všetkých a všetko. No napriek silným pochybnostiam súhlasila skôr, než si to stihla rozmyslieť.

Vybrali sa jeho smerom. Čím viac sa blížili, tým viac jej vnútorná nervozita narastala. Keď už boli takmer pri ňom, srdce jej išlo skolabovať.

,,Ahoj, môžeme si prisadnúť ?" Kyle nezaváhal ani sekundu a svoju tácku položil na stôl. Destiny nemala na výber, tak si sadla na stoličku presne oproti nemu. V tom momente zdvihol hlavu a zadíval sa na ňu dokonale zelenými očami machovej farby. No ten pohľad hovoril niečo úplne iné ako jeho oči.

,,Veď už sedíš, tak je to jedno nie ?" Odrovnal ho ostrým hlasom a ďalej sa venoval svojim špagetám. Tiny si s Kylom vymenila nechápavý pohľad. Obaja si uvedomovali, že pred sebou nemajú moc priateľského človeka. No ani jeden sa nechcel cítiť trápne za to, že ich odrovnal jedným komentárom.

,,Si na onkologickom že ?" Kyle sa nevzdával. Znova ho prepálil pohľadom. ,,No a ?" ,,No nič, iba že som ťa tam videl. Som Kyle," Pokúsil sa byť priateľský, no nezdalo sa, že by to fungovalo.

,,A toto je Destiny." Kývol hlavou smerom k nej a ten chalan upriamil očný kontakt na ňu. Bola z neho čoraz viac nervóznejšia, no napriek tomu sa usmiala aby pôsobila milo a priateľsky. ,,Ahoj, Tiny." Predstavila sa. No on ju úplne odignoroval a ďalej natáčal špagety na vidličku.

,,Chris." Ozval sa po hodnej chvíli. No, aspoň niečo. Vydýchla si v duchu. Tento chlapec je tvrdý oriešok. No ten jeho ľahostajný spôsob existencie ňou hádzal ako s loptou. Nebola ani naštvaná, ani nervózna, jednoducho......cítila sa zvláštne.

,,Ahm...a kvôli čomu si v nemocnici ?" Konečne sa mu odhodlala položiť nejakú otázku, hoci jej v zápätí došlo, že to bolo netaktné. Škrípanie jeho vidličky o tanier zrazu prestalo a on si zťažka vzdychol.

,,Hovorí ti niečo lekárske tajomstvo ? Mala by si to vedieť, keďže tvoja mama je doktorka." Zrak zabodol do nemocničnej karty jej mamy, ktorá ležala na stole otočená vizitkou smerom hore.

Inštinktívne po nej siahla a skryla si ju do vrecka. Žasla nad tým, ako rýchlo to dokázal zanalyzovať. Sedela oproti nemu zhruba 3 minúty a takmer celý čas sa pozeral do taniera. Ten chalan nie je hlúpy, len je možno introvertný. Ale pes, ktorý šteká predsa nehryzie.

,,Prepáč, nemyslela som to tak." Snažila sa o ospravedlnenie, no jeho výraz sa nezmenil.

,,A ako si to teda myslela keď nie tak, že si sa ma pýtala, čo za chorobu mám ?" ,,Hej, pozor na jazyk." Kyle zatínal čeľuste, no ešte sa snažil udržať.

Chris dojedol posledné sústo a prudko vstal. ,,Tak nech nabudúce rozmýšľa predtým, než niečo povie." Zavrčal naňho a s táckou v rukách a nevraživým pohľadom odišiel. Kyle vyletel na rovné nohy, no stihla ho potiahnuť za umelú ruku a zastaviť.

,,Nechaj ho, mal pravdu." Usadil ho naspäť na miesto, no on s odporom krútil hlavou. ,,Nikto ťa nebude urážať, ani on." Zatínal päste a snažil sa ukľudniť. Aby mu pomohla, položila ruku na jeho rameno. Jeho slová ju nakrátko zahriali pri srdci, no rýchlo ich schladili nespracované myšlienky na to, čo sa práve stalo.

,,Ďakujem za obranu, ale mal pravdu. Lekárske tajomstvo je nado všetko, nemala som sa pýtať." Pustila ho, a konečne sa zadívala do svojho taniera.  Začala jesť v nádeji, že plný žalúdok jej pomôže zahnať zmätené myšlienky, no tých sa nevedela zbaviť ešte pekne dlho.