Pracovný kolotoč

487 28 2
                                    

Hneď v pondelok ráno, po príchode do kancelárie ma zastavila Klaudia, vraj chce otec so mnou čosi prebrať, a o desiatej mám byť uňho. Aké osobné, nedokáže mi ani zavolať, musí za mnou posielať svoj sekretárku.

Za dverami kancelárie zhodím koženú bundu, ktorú ma prinútila Saša kúpiť, vraj mi neskutočne sedí. Obtiahnuté skinny jeansy tmavomodrej farby po členky spolu s korálovou blúzkou doplnili môj nový look a neboli pre mňa až tak rušivé. Dokonca aj Klaudia zaregistrovala zmenu, očami prebehla po mojom outfite a mierne sa pousmiala. Som zvedavá ako to okomentuje moj otec, ktorý je až príliš konzervatívny vo veci obliekania sa do práce.

Vlasy si zopnem do obľúbeného drdolu, nasadím okuliare a posadím sa za počítač. Hneď po spustení mi svieti niekoľko nových emailov od potencionálnych klientov. Na ploche si otvorím svoj pracovný kalendár a pozorne kontrolujem čo ma tento týždne čaká a neminie.

Dopekla, zajtra mám schôdzku s tou excentrickou ježibabou pani Wolkerovou, vlastní Rezort s lukratívnym golfový ihriskom na východe Slovenska, kdesi v Tatranskej Lomnici a chce usporiadať večierok, na počesť svojho manžela, ktorý oslavuje 70 narodeniny, táto peroxidová päťdesiatnička, ktorá zabudla že už nemá dvadsať ani tridsať rokov, mi posledný mesiac poriadne pije krv, je to samé.. "slečna Polláková, ste si istá, že vaše agentúra dokáže naplniť moje požiadavky" ... aké už len nároky môže mať táto chodiaca plastická katastrofa.

V stredu ma čaká stretnutie s cateringovou spoločnosťou, ktorá s nami spolupracuje na blížiacej sa módnej prehliadke v butiku pani Kesselovej. Stretnutie s Patrikom aspoň trocha obohatí môj nemožný program tento týždeň. Patrik pre nich pracuje ako manažér, už dobrých 5 rokov, je to celkom sympatický kus chlapa, dokonca sme spolu zašli i na jedno rande, no nakoniec sme sa zhodli len na priateľstve. Spadá skôr do kategórie starší brat ako milenec. Je s ním zábava, ale nebolo to tam.

Štvrtok zatiaľ vyzerá najlepšie, nemám tam žiadne pracovné stretnutie, môžem teda ostať za dverami tejto kancelárie. Riešiť podklady pre umelecké zmluvy. Rovnako budem potrebovať zorganizovať osobné pohovory na pozície hostesiek, najbližšie dva mesiace máme mnoho akcií, ktoré si vyžaduj stabilnú posilu v našej agentúre. Do programu na štvrtok si poznačím meno Saša, nesmiem zabudnúť, na jej tanečnice, potrebujem úvodný program na prehliadku.

Piatok mám konzultácie s prof. Bekerom, tu kapitolu musím nejako dopísať, aby bol spokojný. Beker patrí k mojím obľúbencom, je priamy, nápomocný a v neposlednom rade vtipný. Doposiaľ som naň nepočula krivé slovko od mojich spolužiakov. Hoc teraz študujem externe. Práca a škola sa jednoducho nedali skĺbiť. Ak som si chcela udržať pozíciu aj školu toto mi prišlo ako vhodná možnosť.

Zvonenie internej linky ma vyruší z organizovania mojich povinnosti na tento týždeň.

"Laura, váš otec Vás už čaká" zaznie na druhej strane linky.

"Som na ceste!" skladám telefón, beriem do ruky diár a vybehnem z pracovne, až pred dverami otcovej kancelárie si uvedomím svoj vzhľad, rýchlo zaklopem a vbehnem do vnútra.

"Meškáš! " vynechá pozdrav a pohľadom prebehne k dverám, kde stojím.

"Prepáč , riešila som stretnutia na tento týždeň, mám toho teraz veľa" prehovorím sebaisto.

"Fajn chcel som s tebou prebrať novú posilu v našej firme, konkrétne asistenta, ktorého sme získali vďaka polročnému grantu z ministerstva, je to nejaký syn zbohatlíka, bola to podmienka zhora, vraj nám odklepnú pekný balík peňazí, ale otecko si praje pre svojho syna našu agentúru na stáž. Momentálne je na personálnom, podpisujú dohodu. Mimochodom bude sedieť s tebou v office, ako tvoja pravá ruka ti bude plne k dispozícií" ukončí svoj monológ otec a pozrie mojím smerom.

Neschopná slova naňho zízam, no do riti, opäť povinnosti navyše, za chrbtom budem mať nejaké rozmaznané decko, ktoré ani nevie čo je Outlook. Debilný systém.

"To hádam nemyslíš vážne, z akého dôvodu mi ma niekto dýchať na krk, určite tu máme nejaký stôl navyše kde môže sedieť, dáme mu tam tlačiareň a skartovačku a je to vybavené" snažím sa presvedčiť otca.

"O jeho umiestnení nediskutujem, kontakt na ministerstve pre nás v budúcnosti môže byť veľmi nápomocný" odvetí otec.

"Ale otec, ja ..ja to zvládnem aj sama, daj ho trebárs k Petrovi na teambuildingy" zúfalo sa snažím nájsť iné riešenie, nemôžem predsa prísť o svoj priestor za dverami kancelárie. Do horúcich pekiel, klopanie na dvere preruší akékoľvek moje ďalšie snahy.

Dvere do miestnosti otvorí Klaudia, očami vyhľadá môjho otca. "Pán Pollák, pán Ra.." nestihne dohovoriť a moj otec ju preruší : "daj nám minútku a pošli ho ďalej" zahlási a obráti sa konečne smerom ku mne.

"Laura je to len polrok, nejako to zvládneš, a navyše je to celkom sympaticky mladý muž, možno nakoniec nebudeš proti jeho spoločnosti namietať".

Rázne zaklopanie preruší náš rozhovor.

"Dobrý deň pán Pollák, som neskutočne vďačný za takúto príležitosť" prihrnie sa do kancelárie, a smeruje k môjmu otcovi, sledujem ho z druhej strany miestnosti neschopná akejkoľvek reakcie. Milostivý bože čo mi to robíš.

Filip Rafaj ml. má byť najbližších šiestich mesiacov môj tieň, moja pravá ruka.. moja nočná mora.

"Pán Rafaj, Filip, rád by som Vám niekoho predstavil" začne môj otec. "Toto je Laura, moja dcéra" ukáže smerom ku mne, hoc ja mám hlavu stále schovanú v diári, cítim na sebe jeho pohľad..

"Nevedel som, že na túto pozíciu príjmate viacerých kandidátov" z jeho hlasu počuť mierne zneistenie, teraz je tvoj čas Laura, vstaň a ukáž mu kto si.

"Dobrý deň pán Rafaj" prehovorím sebaisto a vstanem "nie táto pozícia je len a len vaša" zasmejem sa a pristúpim k nemu, šokovaný výraz v jeho tvári hovorí za všetko.

" Filip, toto je Laura, výkonná riaditeľka eventového oddelenia, verím, že si budete rozumieť." prehovorí opäť môj otec.

Áno, práve dnes s drdolom na hlave a okuliarmi spustenými na nose stojím pred týmto sebestredným hlupákov. Dopekla, veď ja pôsobím ako nejaká hlúpa študentka, ktorá prišla na koberček k ockovo

"Predstavovanie môžeme preskočiť otec, my s Filipom sa poznáme zo školy, ak ma ospravedlníte mám kopec ďalšej práce." prehovorím sebaisto.." Keď tu skončíte pošli ho za mnou do officu. " dokončím svoj monológ a nechávam ho stáť v otcovej kancelárií s otvorenými ústami.

Hneď ako opustím kanceláriu z vrecka mojich obtiahnutých jeansov vyťahujem telefón a píšem správu Saši.

Ja: Mám sakra problém!!
SaSha: Čo sa deje??
Ja: Mám asistenta..
SaSha: Veď ale to je skvelá správa, nie.
Ja: Určite nie, je to Filip Rafaj ml.
SaSha: A kurva....

Drobec✔️Where stories live. Discover now