Drobec✔️

Pani Wolkerová

"Odchádzame" zahlásim, vstávam od počítača a smerujem ku skrini, prezujem si tie pohodlné balerinky, rozpustím vlasy a zložím okuliare.

"Idem. " vstáva, oblieka si sako a smeruje k dverám.

"Verím , že si si stihol prejsť aspoň časť podkladov k akcii, schôdzku budem viesť ja, ak budeš mať nejaký nápad, prípadne návrh kľudne sa môžeš ozvať, kreativite sa nestránim." odvetím profesionálne a stláčam gombík na výťahu.

"Ak nemáš nič proti na schôdzku pôjdeme jedným autom".

"Samozrejme, môžeme mojím.", navrhne Filip.

"Nie je to potrebné, na tieto účely máme firemné auto." z výťahu mierim priamo k bielemu Volvu.

"Slušné. " odvetí, keď stojíme pri aute.

"Dúfam, že ti neprekáža žena za volantom." a otváram dvere šoféra.

"Samozrejme, že nie..no dosiahneš vôbec na tie pedále?" opýta sa s úškrnom na tvári.

"Idiot. " zašomrem a vložím kľúče do zapaľovania.

"Ja som to počul." zatvári sa dotknuto.

"To bolo mojim cieľom." kontrujem mu obratne. Napodiv bola cesta pokojná, nemal potrebu ma opätovne vytáčať svojimi hlúpymi mačovskými pripomienkami. Pri reštaurácií sme boli do 15 minút, nachádzala sa v okrajovej časti centra, patrila k tým luxusnejším, preto nebola tak preplnená ako tie ostatné. Navrhla ju pani Wolkerová. Hneď pri vchode nás oslovil mladík v uniforme, ktorý nám ukázal stôl. Pani Wolkerová tu ešte vraj nie je. Skvelé, opäť bude meškať ako naposledy.

Očami prebehnem displej telefónu, kde sa dopekla ta stará škatuľa zabudla. Nervózne poklepkávam prstami po stole.

"Si nervózna z Eleny.?" opýta sa ma náhle Filip. Pokrútim nesúhlasne hlavou. "Tak potom si nervózna zo mňa?" opýta sa samoľúbo.

Určite, už už sa chystám odpovedať mu nejakou štipľavou poznámkou, keď v tom zazvoní môj telefón. Meno na displeji ma prekvapí, no obratom dvíham.

"Ahoj Patrik, deje sa niečo?" neunikne mi pohľad spoločníka sediaceho naproti mne.
"Samozrejme, rozumiem, jasne aj ja sa teším, áno platí.. vidíme sa zajtra". skladám telefón a na perách mi zamrzne úsmev, len čo dvihnem zrak k Filipovi. Jeho pohľad je odrazu akýsi iný, je to hnev čo v tých hnedých očiach teraz vidím.

"Kto je Patrik?" vyletí z neho akoby si ani neuvedomoval, že to hovorí nahlas.
Skôr ako stihnem reagovať, preruší našu konverzáciu piskľavý hlas pani Wolkerovej. "Slečna Polláková, dobrý deň." zahlási.

Vstávam a vystieram svoju pravicu :"Pani Wolkerová, rada Vás opäť vidím, dovoľte mi aby som Vám predstavila môjho asistenta a kolegu pána Rafaja." jej pohľad smeruje k môjmu spoločníkovi.
"Filipko, srdiečko si to ty?" hlasné mľasknutie ma preberie, to už pani Wolkerová objíma Filipa a na líci mu ostáva otlačok jej cyklámenového rúžu.

"Elena, rád Vás opäť vidím, vyzeráte úchvatne" polichotí jej s úsmevom od ucha k uchu a ta stará škatuľa sa ocitá kdesi v siedmom nebi.

"Ach ty jeden lichotník. " zasmeje sa preafektovane a posadí sa.

"Netušila som, že si v meste, Andrej predsa spomínal, že končís výšku v Bratislave. " začne familiárne.

"Polročná stáž. " zahlási a jemne žmurkne.

"Ako sa má pan Wolker?" opýta sa zdvorilo

"Aký pán Wolker, povedal ti predsa, že ho máš volať Karol, veď sme predsa rodina. " pohladí ho po ramene.

Som tu hádam navyše, zamyslím sa. Decentne si odkašlem a chystám sa zapojiť do ich súkromnej debaty. Z tašky vyberám podklady, ktoré potrebujem nevyhnutne prejsť, hádam sa k ním dnes dostaneme.

"Tak ako sa má Karol?" opravi sa a čaká na odpoveď.

"Je to starý frfloš, blížiace sa narodeniny ho robia neznesiteľným, kvôli tomu to dnes sme, že slečna Polláková." odvetí hneď.

"Tak spustite, čo ste si pripravili." posadí sa do stoličky a tvári sa dôležito.

Škatuľa botoxu..pomyslím si. Laura to zvládneš ešte pár minút a toto stretnutie bude na konci.

Stretnutie na počudovanie prebehlo hladko, až na pár doplnení bol návrh z našej strany zaakceptovaný, pani Wolkerová súhlasila so všetkým. Už na konci stretnutia, keď sme si dohadovali termín ďalšej schôdzky ma jej požiadavka zarazila.

"Slečna Polláková, najbližšie stretnutie by som rada zorganizovala v našom rezorte na Východe, budete mať príležitosť si to tam obzrieť a pripraviť na prípadne nástrahy, navrhujem obhliadku v rámci predlženého víkendu, samozrejme na naše náklady a ty Filipko si samozrejme vítaný tiež."

"Pani Wolkerová, budeme si musieť pozrieť program na najbližší mesiac, ale Filip Vám určite potvrdí nejaký prijateľný termín do konca týždňa." zahlásim pohotovo.

"Samozrejme, budem čakať. " odvetí piskľavo a už už sa chystá rozlúčiť s Filipom.

"Dovidenia slečna Polláková. " podá mi pravicu a už sa stráca vo dverách.

Cesta k autu je tichá, cítim ako pozoruje každý môj krok. Z kabelky vyberám kľúče, otváram kufor, kde odkladám svoje veci. Hneď ako ho zavriem sa ocitám v podobnej situácií ako vo výťahu. Jeho telo ma priklincuje k dverám.

"Kto je Patrik?" opýta sa úplne prirodzene.

Nedýcham, hádam si zo mňa robí srandu, čo to ma znamenať.."

"Kto si myslíš že si? " prehovorím a snažim sa ho otlačiť

"Zlá odpoveď drobec. " zašepká mi pri uchu a ja doslova cítim ako mi jeho horúci dych spaľuje pokožku. "Skúsime to znova, kto je Patrik? " prehovorí šepky do môjho ucha a nepohne sa ani o milimeter.

"Okamžite ma pusti. ", rukami sa zapriem do jeho hrude..Nič.. nepohol sa ani o piaď.

"Opäť zlá odpoveď, mala by si sa sústrediť na otázku, ktorá ti bola položená." zašepká mi do ucha a jeho ruka putuje po mojom tele.

Vzchop sa Laura, povzdychnem si a sotva stojím na nohách.

"Filip, okamžite ma pusť. " zahlásim z posledných síl.

"Inak čo Laura? " zašepká a jeho horúci dych sa presúva od môjho ucha k perám.