Čo bolo už nie je

449 29 5
                                    

Od začiatku som vedela, že zo sebou neprinesie nič dobré. A teraz končím výšku, pracujem na skvelej pozícii a na ceste by malo mohlo byť dieťa...ja neviem čo som komu urobila. Do pekla, veď pred dvoma dňami som bola panna a dnes som možno, pane bože. Nedokážem to ani vysloviť.

Nervózne poklepkávam ceruzou po stole, som absolútne nekoncentrovaná, doslova na odpis.

Fajn Laura, je čas sa upokojiť, nazriem do svojho MS kalendára, na ktorom svietia plodné dni. Mňa asi drbne, toto proste nerozdýcham. Ak som tehotná, panebože čo dám svojmu dieťaťu, nevyrovnaná matka, je fakt ideálnym genetický zakladom pre ďalšiu generáciu. Pane bože a on zhýralý sukničkár... Ježiši, Laura ukľudni sa veď sa možno nič nestalo, zbytočne panikáriš opakujem si v hlave dookola, že nič nie je také čierne ako vyzerá v daný moment.

"To ma teraz mieniš ignorovať celý deň?", preruší moje vnútorné sebatriznenie.

Ani len náhodou nemienim reagovať, plne sa koncentrujem na film, ktorý sa mi práve odohráva v hlave. Ja ako sto kilová malá veľryba sedím pred telkou, a vyjedám zmrzlinu, áno a nezabudnime dodať, že plačem nad svojim osudom nešťastníka. Laura, stačí!!

Ani nezaregistrujem ako sa dostal ku mne, zistím to až keď sa na obrazovke môjho počítača mihne silueta jeho postavy.

"Potvrď Wagnerovej, budúci víkend obhliadku priestorov oslavy jej manžela, zdržím sa len jednu noc, tvoja účasť nie je nevyhnutná, ak sa predsa len rozhodneš ísť, nezabudni zariadiť dve izby, ideálne tu druhú v inom hotely." zahlásim ako naprogramovaný systém, nemôžem ukázať ako ma zistenie faktu, že som možno v tom poznačilo.

"Do emailu ti posielam playlist na módnu prehliadku pani Kesselovej, dohodnite si stretnutie a nech ti ho potvrdí, ideálne do stredy" diktujem ďalej.

"Zajtra chcem mať na stole všetky umelecké zmluvy za minulý týždeň, potrebujem to zaniesť na ekonomické oddelenie." dodávam.

"Teraz odchádzam za otcom, tak sa môžeš pustiť do práce" zahlásim a postavím sa zo stoličky.

Úplne pozabudnem na fakt, že stoji pri mojom stole a takmer doň narazím, jeho ruky ma zovrú v ramenách.. "Teraz sa budeme tváriť, že sa nič nedeje... Laura, veď sme dospelý ľudia doriti." zanadáva a jemne mnou zatrasie.

"Pokiaľ ste si svoju pracovnú náplň predstavovali inak pán Rafaj, nech sa páči, tam sú dvere, vaša úloha je jasná, pokiaľ nie ste schopný naplniť ani minimálne pracovné úkony, ktoré od vás žiadam, potom asi na prácu v takomto prostredí nie ste stavaný." som priam nadšená mojim monológom, ktorý mu zobral reč.

Zastavím sa pri skrini, prezujem si lodičky a vydám sa k dverám.

"Filip, pokúsim sa správať profesionálne, preto to vyžadujem aj od teba. Čo bolo, bolo teraz rob svoju prácu a nevracaj sa k tomu. Situácia sa hádam vyrieši sama."

"Aha takže ja som situácia, možno budem otcom a mám sa tváriť akoby sa nič nestalo, čo je toto za zvrátený rozhovor Laura, boli sme pri tom obaja, tak sa mi tu teraz nesnaž nahovoriť niečo iné. Ja sa nebudem tváriť, že sa nič nestalo do riti. Ja ťa kurva chcem." vykríkne a ja zamrznem s rukou na kľučke. Rozdýchavam jeho priznanie, a sama neviem čo mu na to povedať. Veď ja by som vlastne mala tancovať oslavný tanec, hodiť sa mu okolo kurku a byť šťastím bez seba on ma chce.. Počula som to jasne.

Laura vychladni, ozve sa môj rozum, chce ťa do postele, chce spríjemniť svoj pobyt tu. Nie na happily ever after. Nechce vzťah, veď je tu len na stáž a potom odchádza.

"Ja musím už ísť, vieš čo máš robiť." prehovorím rozhodne hoc mam pocit, že sa mi trasie celé telo a opúšťam priestor kancelárie. Cestou k otcovi sa zastavím pre rannú kávu v kuchynke. Klaudia sedí za svojim stolom, keď ma zbadá mierne sa pousmeje a ukáže na dvere.

Pondelkové ranné stretnutia s mojim otcom sa nesú stále v tom istom režime, prejdeme si predošlý týždeň, informujem ho o nasledujúcich akciách a prípadne konzultujem nejasnosti.

"Cez víkend som ti volal.", začne hneď čo si prejdeme všetký pracovné veci.

"Viem prepáč, nechala som telefón u Saši, a nechcela som ťa už večer otravovať." ospravedlňujúco odpovedám.

"Deje sa niečo otec?" opýtam sa.

"Laura ja..."

Tak čo vy na to? Páči sa vám vývoj príbehu. Čo myslíte bude šťastný happy end alebo zostane Laura sama.
Ďakujem krásne za každé jedno prečítanie je to pre mňa veľká vec.
Uvítali by ste pohľad Filipa?
📖❤️📖
Vaša Liww
❤️📖❤️

Drobec✔️Kde žijí příběhy. Začni objevovat