Toto nedám

494 38 1
                                    

Scenár bol jasný, prídem a poviem čo má byť povedané. Opakovala som si svoj monológ hádam celú noc, a potom celé raňajky, cestou na vlak.. Dokonca celú cestu vo vlaku.. A teraz keď stojím na stanici a mám ísť smerom k jeho bytu, nohy mám akési drevené. Lala vzchop sa, vnútorne sa motivujem, no nič to nepomáha. Moja predstava sa akosi rúca. Tieto moje tehotenské hormóny zo mňa raz spravia totálneho idiota. Raz áno, raz nie.. Všetko pôjde jednoducho a hladko.. Odrazu je všetko čierne. Inštinktívne sa pohladím po brušku. Čaka ťa so mnou zaujímavá cesta životom zlatko.

OK, zmena plánu, najprv sa zložím na firemnom byte a potom sa uvidí. Od stanice je to električkou kúsok. Preto do polhodiny otváram dvere na byte. Vôbec sa to tu nezmenilo, naposledy som tu bola pred rokom, keď sme organizovali event pre jednu bratislavskú firmu. Často krát sme mali takéto akcie a práve z tohto dôvodu sa otec rozhodol zaobstarať firemný byt.

Chladnička je prázdna, ako inak mala som dopredu informovať pani Pavlekovu, ktorá nám tu upratuje aby urobila aspoň základny nákup, i keď sa tu nedržím. Telefón preruší moje akékoľvek ďalšie úvahy. Saša, no jasne. Pravdepodobne už očakáva horúce novinky.

Áno.

No tak Lala, ako to že si my ešte nevolala, čakám tu na novinky a ty nič.

Ja, ešte som s ním nebola.

Lala, čo to zasa stvaráš? Scenár bol jasný. Kde si?

Na  firemnom byte.

A načo prosím ťa??

Neviem! Bože, Saši ja to asi nedám.

Nerob si so mňa srandu Laura Pollaková, vzchop sa.. Budeš matka. Nie si padavka. Si silná mladá žena, ktorá teraz pôjde za chlapom, ktorého ľúbi a všetko sa vysvetlí.

Viem, máš pravdu.. Som otrasná..

Tak už stačilo tej sebaľútosti.. Padaj ho nájsť.. A neželaj si ma ak ti opäť zavolám a ty budeš sedieť na firemnom byte, alebo kdekoľvek inde bez jeho spoločnosti.

Fajn, fajn. Idem..

***
Zistiť jeho adresu bolo úplne ľahké, na personálnom som ju dostala za počkaním.
Laura, je to úplne jednoduché, zazvoníš.. Ozve sa.. Predstavíš sa a pôjdeš hore..Úplne jednoduché.. To dáš.

Poďme na to.. Po prvom za zvonení sa ozve hlas.. Nie určite nie je Filipov..

"Hľadám Filipa" ozvem sa a môj hlas mi príde úplne neprirodzený.

"Poď hore, 3 poschodie, byt 4B."ozve sa hlas späť. Bzučiak mi oznamuje, že dvere sú otvorené.

Prečo je to také ťažké. To dám. Opakujem si na každom ďalšom schode smerom hore. Pri poslednom schode už pomaly začínam lapať po dychu. Lala prečo si len nešla výťahom. V miernom predklone sa snažím rozdýchať sa.

"Ste v poriadku? " ozve sa mladá kočka, ktorá sa pri mne zastaví.

"Jasne, len ma akosi zradila kondícia" usmejem sa a pohľad nasmerujem byty na poschodí.

Je to tu.. Očami prebehnem čísla bytov 4B.. neistým krokom smerujem k dverám.. Hlboký nádych, výdych.. Lala do pekla veď si týmito stresmi privoláš predčasný pôrod. Pousmejem sa nad sebou a zazvoním. Jeden, dva, tri.. Dvere sa otvoria.. Stojí v nich celkom pekná blondínka.

"Hľadáte niekoho?" opýta sa milo.

"Ja, zrejme to bude omyl, ja hľadám Filipa Rafaja." zahlásim a sklopim pohľad.

"Filip, máš tu dámsku návštevu." zakričí smerom do bytu a potom sa na mňa opäť usmeje.

"Je v sprche." ozve sa ďalší hlas z bytu

"Poď ďalej, počkaš naňho v obývačke." poodstúpi od dverí a nech ma vojsť.

"Kľudne, sa zlož.. Mimochodom som Katka, a toto je Mišo môj priateľ." ukáže na chalana stojaceho chrbtom k nám pravdepodobne v kuchyni.

"Ja som Laura." zahlásim potichu.

"Ja neverím, Mišo, počul si.. To je ona.
Ona prišla! " kričí Katka a poskakuje po chodbe.

"Kto je to?"opýta sa zmátene Mišo svojej priateľky..

"Ona, je jeho Laura." zahlási natešene.

"Aleluja, dievča ty si si dala načas." podá mi ruku na zoznámenie.

Neunikne mi jeho pohľad, ktorý sa  zastavil na mojom bruchu. "Vie o tom?" opýta sa takmer okamžite.

Pokrútim hlavou.

"Doriti!" zaznie z jeho úst.

"Zlato, obleč sa pádame.. Toto je o vás. Verím že sa ešte uvidíme." a v momente čo sa navlečú do kabátov sa za nimi zavrú dvere.

"Doriti!" ticho si zahrešim a smerujem do kuchyne.

Očami prebehnem byt, kuchyňa s obývačkou sú prepojené, dokonca je odtiaľ vstup na terasu. Na druhé strane je krátka chodba a dvoje dvere. Tam bude pravdepodobne izba a kúpeľňa a teda aj Filip.

Moje kroky smerujú k terase, akútne potrebujem prísun čerstvého vzduchu. Otváram francúzske okno a vychádzam von, milo ma prekvapí malé posedenie ktoré tam má.

Rukami sa opieram o zábradlie a zhlboka dýcham. Je to tu. O malú chvíľu ho uvidím, automaticky si pohladím bruško a usmejem sa.

"Koľkokrát som vám kurva hovoril, aby ste tie posrane dvere zatvárali." ozve sa v diaľke mne dobre známy hlas. Teraz alebo nikdy Laura.. Nádych.

"Vidím, že si udržiavaš svoj štandard Filip." otočím sa a nahlas vydychnem.

Do horúcich pekiel, čo som komu urobila, toto stretnutie malo predsa prebehnúť úplne inak. A teraz tu stojím, pravdepodobne s otvorenými ústami a zízam na toho poloboha v ručníku pred sebou. Karma si ma opäť raz napísala na svoj zoznam.

"Drobec?.."









Drobec✔️Место, где живут истории. Откройте их для себя