Čas

423 25 0
                                    

Milá Laura,

sám netuším čo robím a však toto je posledný krok ktorý, môžeš z mojej strany očakávať.
Toto je list, ktorým sa s tebou lúčim. Vyčerpal som všetky možnosti, sily aj nádej, pretože už neviem akým spôsobom sa k tebe dostať. Neviem akým spôsobom ťa nájsť, skúsil som hádam všetko. Preto som sa rozhodol, že je čas sa posunúť, posunúť sa ďalej a dať ti ten priestor, ktorý si tak vyžaduješ. Dať ti priestor aby si si rozmyslela či ešte nejaké MY bude. Nehovorím, že je to koniec.. Stale si v mojom srdci len ty, stále si tam bola už od prvého momentu, keď som ťa videl v triede na gymnáziu.. Snažil som sa ukázať aký som mačo, že mám nad všetkých, len aby som neukázal svoju jedinú slabosť a tou si bola vždy ty Drobec.

Chýbaš mi, chýba mi to iskrenie medzi nami.
Chýba mi všetko čo s tebou súvisí.
Ja viem, že som sa nezachoval najlepšie, ale všetko čo ma k tomu viedlo bola láska.

Takže Laura teraz je to na tebe, hľadaj ma... Nie je to také ťažké, takže ak čítaš tento list potom ti je zrejme jasné, že ja končím a prichádza tvoj čas.

Čas, ktorý prinesie dôležité rozhodnutia. Chcem od teba len rozhodnutie. Netráp nás už.

Milujem ťa

Filip

Posledný odsek čítam hadam 10x, cítim ako mi po lícach padajú slzy a nedokážem ich zastaviť. Ako som to mohla nechať dôjsť do tejto situácie
Moje konanie síce bolo oprávnené, ale riešenie tejto situácie bolo úplne jednoduche. Jeden rozhovor. Stačilo tak málo a ja som sa mohla vyhnúť tomuto všetkému. A teraz.. Môžem vymýšľať scenáre ako sa pred neho postavím s týmto brucho a všetko bude vyriešené. Laura, Laura si nepoučiteľna.

***
"Tak hovor", víta ma medzi dverami Saša.

"Nie je čo" zahlasim obratom.

"Ako nie je čo? Stretnete sa po takmer 5 mesiacoch a nie je čo? Robíš si zo mňa srandu.?" krúti hlavou Saša a vchádza do obývačky.

"Je preč. Nechal po sebe len list."

"Do riti.. Povedz, že je to ľúbostný list a nie ten rozlúčkový." teatralne zopne ruky v prosiacom geste.

"Kde je.?" pýta sa.

"Asi späť v Bratislave"

"Nie on, Lala ten list, bože."

"Nie, je môj, nemysli si že ti ho dám prečítať."

"Lala prestaň, poznám ťa lepšie ako samú seba, sama chceš aby som ti pomohla."

List jej podám do ruky a smerujem do kuchyne. "Dáš si niečo?" pýtam sa automaticky, no odpoveď neprichádza.

S úsmevom od ucha k uchu sa pri rúti do kuchyne. "ja som to vedela."

"Je z teba totálne hotový, celý čas bol a aj bude." dokončí svoju osvetu.

"A čo teraz?" spýta sa ma.

"No to mi povedz, prídem do Bratislavy postavím sa pred jeho dvere, zazvoním a čo?" skleslo odpovedám.

"A povieš mu predsa ako veľmi ho miluješ a že čakáte spolu dieťa. Problém vyriešený." úplne automaticky odpovedá Saša.

"Určite!" dodávam.

"Lala, hádam už bolo dosť týchto kľučiek, veď je jasne že k sebe patríte. Dokedy to chceš predlžovať."

"Máš pravdu, zajtra sa vyberiem do Bratislavy a bude to buď..alebo." pre hlásim rozhodne.

"To je moje dievča!"

Vaša Liww

💞💗

Drobec✔️Where stories live. Discover now