Útek pred realitou

483 26 1
                                    

"Laura.." začne.

"Nie, nič nehovor, prosím ťa aspoň pre tento krát nič nehovor a pobozkaj ma.", vyslovím a ani neviem odkiaľ sa vo mne vzala odvaha na tieto slová. 

Prekvapivo nadvihne obočie, ruku, ktorou sa doposial opieral o stenu presúva na moju tvár, pohladí moje líco.

"Polláková, ani nevieš ako dlho som na tento moment čakal." vysloví a jeho pery sa opať ocitnú na mojích, rukami ma k sebe pritiahne o čosi bližšie, keď už sa to viac nedá rukami sa zachytim jeho krku a nohy vyhupnem okolo jeho pása. Akosi si neuvedomujem svoje konanie, uterák sa mi vyhrnie a až v ten moment si uvedomím, že som pred ním takmer nahá. Ako jedno telo sa nechávame unášať momentom, kedy sa z nepriatelov stávajú milenci, keď nenávisť vystrieda vášeň a túžba. 

Jeho bozky citim všade, nevynecha ani centimeter mojej pokožky. Keď sa ocitnem na posteli a jeho telo ma zavalí, pocit eufórie vystrieda strach predsa len v týhto vodách nie som skúsenou, no akonáhle ma opäť pobozká nechám sa unášať okamihom. Jeho tepláky a tričko končia na zemi. Bozkáva každý milimeter mojej pokožky, ten pocit je neopísateľný a ja sa nechávam unášať a strácam rovnako ako on svoje posledné zvyšky sebaovládania.

Uterák mi poodhalí moje prsia a Filip ich okamžite vezme do rúk. "Bože tie tvoje trojky Pollaková." zahlási a začne láskať najprv jedno a potom aj druhé. Tlak v mojom podbrušku rastie a ja slastne zavzdychám. Jeho bozky smerujú nižšie a nižšie až nakoniec úplne roztvorí ručník, ktorý ma aspoň z časti zahaľoval. Vyšvihne sa opäť ku mne a pobozká ma náruživo na pery. 

"Laura ak mam prestať, tak to povedz hneď, i keď mam strach, že už teraz niet cesty späť."

Pritiahnem si jeho tvár k perám a opäť ho pobozkám.

"Berieš tabletky, alebo mam použiť ochranu?" opýta sa medzi bozky a saje mi pokožku na krku.

Cítim ako mi tvar zaleje teplo, je toto možné Laura teraz sa ideš červenať, ja som fakt stratený prípad.

Pokrútim hlavou a on okamžite naslepo zaloví v šuplíku pri posteli. Hneď potom jeho ruka smeruje medzi moje nohy, jej prítomnosť ma rozruší natoľko, že stiahnem stehna k sebe.

"Filip, ja myslím.." začnem neisto.

"Myslím, že" dopekla ako asi mu v tom najlepšom takmer pred cieľom vysvetlím, že som jednoducho stará panna. Mysli Laura, ako to len nahodiť.

Jeho bozky neustavajú a v momente ako ma pobozká tam dole som uplne odstavená, nohami sa zapieram do postele a slastne zavzdycham.

"Filip, ja.. Ach bože".. aj jazyk, milostivý bože o toto som prichádzala celý ten čas, o ty moja hlúposť. Nechty zaryjem o čosi sílnejšie do jeho ramien.

"Filip,... Bože, ja asi by si mal.." zavzdycham a vystrelí panvou smerom k nemu.

"Čo Laura, pokračovať až kým sa  nebudeš zvyjat pod mojím telom a kričať moje meno." prehovorí a pobozká mi vnútorné stehno.

"Ja .." zahabkam a v tom sa jeho oči stretnú s tými mojimi.

"Ja .. Čo Laura? Opýta sa a nespúšťa zo mňa zrak.

"Ja .." cítim ako mi tvár oblieva horúčava.

"Ty, ty si ešte panna?" opýta sa prekvapene.

Môj sklopeny zrak mu objasní ako sa ma situácia.

"Dopekla Pollaková ja sa z teba naozaj zbláznim. " nervózne zavrči.

No výborne Laura, a tak sa z panny, hlúpa panna stala. Snažím sa rukami nájsť uterák aby som sa aspoň trocha v tejto prekernej situácii zakryla.

"Ja, prepáč.. Pochopím ak sa chceš tváriť, že sa medzi nami nič nestalo. " vypustím neisto a snažím sa posadiť na posteli.

"Brzdí Pollaková, ja som neskončil, to že si nikoho nemala nemení situáciu,. Stále ťa chcem, a teraz ešte viac." zahlásia pritlačí ma opäť k posteli.

"Otázka je či chceš pokračovať ďalej aj ty?" opýta sa a pohľadom zastaví na mojich perách.

"Ja...."

Drobec✔️Where stories live. Discover now