Ja.. Ďakujem!

483 33 1
                                    

Prebúdzam sa s extrémnou bolesťou hlavy, pootvorím oči, zistenie, že sa opäť ocitám v jeho izbe pre mňa nie je záhadou, až príliš dobre si pamätám čo všetko sa včera udialo a z toho čo sa mohlo udiať ma zamrazí.

Vyleziem z pod prikrývky a zistím, že na rozdiel od posledného prespávania v byte môjho úhlavného nepriateľa Filipa, dnes som oblečená, tielko ostalo na svojom mieste, a prekvapivo aj jeansy. Na stole ma nečaká žiadna tableta prvej pomoci ani pohár vody. Dnes nie je takým dobrým hostiteľom ako naposledy pomyslím si a smerujem k dverám. Vychádzam z dverí a smerujem k otvoreným dverám kúpeľne, potichu ich zavriem a pozriem sa na svoj obraz v zrkadle. O môj ty bože, čo som ti to urobila Laura, čierne machule pod očami, z ležérneho drdolu sa stalo ukážkové vtáčie hniezdo, rukami si prečešem vlasy, upravím drdol, umyjem tvár a na prst si vytlačím kúsok zubnej pasty. Nie je to štandard na aký som zvyknutá, ale aspoň nie som ako posledný bezdomovec, ktorý sa práve zobudil na lavičke v parku. Očkom zablúdim na orosené dvere sprchovacieho kúta a neodolám, rifle skončia na zemi, tielko rovnako. Akonáhle pocítim prúd teplej vody na mojom nahom tele zabúdam kde som, otvorím sprchovací gél, trocha si vytlačím na ruku a v momente sa okolo mňa rozprestrie jeho mužná vôňa, akékoľvek myšlienky naň zastavím prúdom zimnej vody. Svoje telo osuším a zabalím do uteráka, ktorý nájdem v skrinke pod umývadlom. Opúšťam kúpeľňu a inštinktívne nasledujem zvuky v byte, dostanem sa do kuchyne, stojí chrbtom, asi preto si ma nevšimne hneď a ja mám priestor pokochať sa pohľadom naň, je krásny. Čo si chceš dokazovať Laura, si v tom až po uši. Očami hltám jeho obraz až kým sa nezvrtne a nepozeráme si priamo do očí. Okamih preruší jeho sarkastická poznámka.

,,Polláková, čo ten zasnený pohľad, hádam si sa natoľko dobre vyspala, že si pozabudla kde si sa zobudila?" skúmavo prechádza pohľadom po mojom tele v ručníku, asi to len predsa nebol dobrý nápad dať si sprchu bez opýtania.

A je to tu opäť, načo si staviaš vzdušné zámky, veď je to Filip. Laura, Laura ty si nepoučiteľná.

,,A vidim, že ty si opäť vo svojej obľúbenej role sarkastického sebestredného idiota." poznamenám a vystrúham opovrhujúcu grimasu.

,,Včera si sa nesťažoval, keď som ti zachraňoval tvoju nevinnosť. " hlasno sa zasmeje a otočí sa spať k linke.

,,O ďakujem ti, načo si sa vôbec obťažoval, keď ma tak nenávidíš mohol si sa prizerať, možno by ti to prinieslo lepšie uspokojenie." vykríknem, než si stihnem uvedomiť čo sa deje stojí tesne predo mnou, rukou narazí do steny vedľa mojej hlavy a ja od strachu privriem oči.

,,Pozeraj sa na mňa, pozri sa mi do očí a zopakuj svoje slova". prehovorí až mrazivo tichým hlasom.

Odvahu Laura, zodvihni tie posrané viečka a pozri sa naňho, ukáž mu že sa ho nebojíš. Hneď ako ich otvorím ocitám sa zoči voči jeho zúrivej tvári. ,,Tak to priznaj, nenávidíš ma, nezaujíma ťa čo sa mohlo stať, ocitol si sa v správny moment na správnom mieste, tak sa z toho nezbláznime. Ďakujem ti a tým to môžeme uzatvoriť. " hlas sa mi triasol skoro rovnako ako moje kolená a zvyšok tela. Bolo to spôsobene adrenalínom daného momentu alebo jeho blízkosťou. Neviem.

,,Dopekla s tebou Pollaková" vybafne zo seba, očami behá po mojej tvári a rukou opäť udrie do steny. ,,Do horúcich pekiel s tou tvojou nevinnou tváričkou, do pekla s tou tvojou nevedomosťou, končím." zahlási a jeho pery sa v momente ocitajú na tých mojich. Nie je to vôbec priateľský bozk, jeho pery sú prudké, zubami vsaje moju spodnú peru a ja v ten moment zabúdam kto som. Som vydaná na nemilosť. Jazykom obratne prejde líniu mojich pier a mne neostáva nič iné len sa poddať bozku. Tak vášnivému, tak dlho očakávanému. Je to hádam sen, deje sa to naozaj alebo sa mi sníva, lebo ak je to sen tak je to dosť hnusný spôsob ako ma potrestať. Filip Rafaj ma práve bozkával ako zmyslov zbavený vo svojej kuchyni. Toto musí byť sen. 

Bozk tak naliehavý a vášnivý sa mení na jemný, vrúcny až dotyk jeho pier vystrieda prázdno a chlad. Neviem kedy som stihla zavrieť oči, no moje momentálne rozpoloženie mi ich nedovoľuje otvoriť. Rukami kŕčovito zvieram jeho tričko, keď dlhotrvajúce ticho preruší opäť jeho hlas.

,,Laura.."

Drobec✔️Where stories live. Discover now