Pokušenie

467 29 2
                                    

"Filip, okamžite ma pusť. " zahlásim.

"Inak čo Laura? " zašepká a jeho horúci dych a presúva od môjho ucha k perám..

Moje oči spočinu na jeho perách o čosi dlhšie ako bolo treba. O milosrdný Bože prečo ma takto pokúšaš. Povzdychnem si a jazykom si navlhčim pery. Aké by to znovu..? Nie Laura zakazujem ti na to čo i len pomyslieť. Seriem na to.. Zamyslím sa a len tá predstava vo mne vyvoláva pocit vzrušenia a triašku. Kurva, ma má naservirovanú, na zlatom tanieri.. A ja som taka hlúpa, že ten tanier ešte aj preleštim. Lebo veď za tie hriešne pery... Si slaboch..

"Tak čo Laura, čo urobíš? " zašepká a jeho pery sa ocitnú na tých mojich.

O dobrotivé nebesá, môžem umrieť.. Ruky mi automaticky vystrelila k jeho tvári, nie vôbec sa nechystám odtiahnuť. Poodchýlim pery a jeho jazyk, och.. chutí tak dokonale. Ježiš Kriste Laura, spamätaj sa. Bohovia ochraňujte ma inak zhorim v pekle.. Zavzdycham a pritlačím sa k jeho pevnému telu o čosi bližšie. Prstami mu prejdem po vlasoch. Ježiši ten ale bozkáva. Nechala by som sa do konca svojich dní, pokojne aj v pekle ak tam pôjde so mnou. Prudké zahryznútie do pery ma však s môjho fantazirovania preberie, ukončil bozk, už už sa chystám prebrať štafetu a pritlačiť sa na tie vlhké červené pery, keď ma preruší jeho hlas.

"Si ako všetky, nemýlil som sa. " dotiahne sa a. v očiach mu vidieť zlosť. Skôr ako stihnem čokoľvek povedať otočí sa na päte a odchádza.

Čo do riti malo toto znamenať, najprv ma bozkáva ako keby od toho závisel jeho život a potom si odkráča ako Boh pomsty. Trpí hádam nejakou formou schyzofrenie. Čo tým chcel povedať si ako všetky ostatné?? Aké ostatné?? S kým ma to do riti porovnáva. Ja určite nie som ako tie preafektovane fifleny, s ktorými to doteraz ťahal, nie som žiadna jednorázová záležitosť.

Sadám do auta a smerujem späť ku kancelária po ceste sa zastavím pre kávu v mojej obľúbenej kaviarni blízko pri firme. Mala prechádzka parkom mi prišla vhod hoc mi zabrala celkom dosť času, vzhľadom na moju obuv.

Keď som sa vrátila do kancelárie už tam sedel. Prevrtal ma očami a pokračoval v tichosti vo svojej práci. Keď som si konečne sadla za počítač a myslela si, že bude kľud veľmi som sa mýlila.

"Odbehla si si na rychlovku k Patrikovi?." ozve sa odrazu a hlavu ma stále v papieroch.

Ignoruj ho Laura, ozve sa vo mne posledná štipka sudnosti, ktorú tratim v jeho spoločnosti.

Ignoruj ho,.. dobre dievča.

"Myslela si pri tom na mňa?" pokračuje.

Ja som sa snažila, aj som odratavala do desať, aby som nevybuchla tak ako si to táto situácia zaslúžila.

"Čo odomňa kurva, chceš.. Naozaj ti nerozumiem, nemáš najmenšie právo so mnou takto hovoriť."stojim nad jeho stolom z dvihnutym ukazovákom, slová chrlim ako čerstvo vybuchnúta sopka, lávu.

" Hovorím s tebou tak ako si také ako ty zaslúžia. "odvrkne, vstane a rukami sa podoprie o stôl, pohľadom ma prebodava.

"Končím s tebou, nemám záujem ti čokoľvek vysvetľovať rob si svoju prácu, inak ta pošlem aj s tým tvojim posraným grantom do riti." otočím sa na päte a odchádzam z kancelárie s poriadnym tresknutim dverí.

"Klaudia, je môj otec u seba?" opýtam sa nevrelo.

"Áno , mam vás ohlásiť?" opýta sa.

"Nie ja sa ohlásim sama. " a vojdem do kancelárie.

"Otec , potrebujem s tebou hovoriť" začnem hneď ako vstúpim do vnútra.

"Čo sa deje?" opýta sa nezaujato.

"Filip Rafaj ml. sa deje, odmietam s tým hulvatom zdieľať spoločnú kanceláriu" informujem otca.

"Je mi jedno kam ho posadíš, ale od zajtra ho nechcem vidieť v rovnakej miestnosti, inak končím." dokončím svoj monológ.

"Laura, považoval som ťa za profesionála." pozrie na mňa, pohľad dvihne od papierov, ktoré ma na stole.

"Je tu prvy deň, nechaj ho sa aklimatizovať, možno keby si sa naňho troška usmiala, vaša spolupráca by bola efektívnejšia." pousmeje sa otec a hlavu opäť skloní k papierom.

"Laura, si dospelá žena, hádam si poradíš s jedným stažistom."

"Ak má teraz ospravedlniš, mám niečo dôležité na práci." ukončí moju akoukoľvek ďalšiu snahu o konverzáciu.

Skvelé..Odchádzam z jeho kancelarie so zavesenými pleciami. Klaudia sa milo usmeje a pokračuje ďalej vo svojej práci.

Smerujem do kancelárie hoc len veľmi nerada, som odhodlaná nenechať sa vytočiť. V tichosti pracuje, tvári sa akoby ani nezaregistroval môj príchod.

Interná linka sa rozozvoni, a on ju zodvihne skôr ako ja. Nevraživo mi vrazí telefón do ruky a zahlási.. "Volá ti Patrik." z tónu akým vysloví jeho meno má zamrazilo.

"Ahoj, prečo zvoniš na firemné, jasne rozumiem, platí, teším sa."skladam telefón a venujem sa emailom, ktoré sa mi akosi začínajú hromadiť po takmer dvoch hodinách intenzívnej práce na dnes končím. Zbieram si papiere zo stola a založím ich do kabelky.

"Na dnes končím," oznámim chladne "zajtrajšie stretnutie s pánom Dvorským sa presúva na 12.00 hodinu. Stretneme sa pri taverne o 11.50. " predám mu všetky inštrukcie a odchádzam.

Drobec✔️Where stories live. Discover now