Drobec✔️

Je TO TU!

Po hodine som prestala pozerať na hodinky a pohodlne som sa uvelebila na jeho gauči. Nech si ma neželá. Toto mu nedarujem. Keď som zavolala Saši a povedala jej čo ten somár urobil vybuchla do smiechu. Akoby zabudla, v akej situácii som sa tým ocitla ja. Fakt skvelé, prešla som jeho byť krížom-kráž v snahe nájsť nejaký kľúč, neúspešne. Svoje pátranie som ukončila v kuchyni, od raňajok je to pekných pár hodín a ja už naozaj pociťujem príšerný hlad. V chladničke mal celkom slušnú zásobu, takže problém hladu bol zažehnany. Keď som dojedla malý snack v pohode dvoch čokoládových pudingový, spokojne som si odfukla.

Hýb sa Laura inak tu odkvecneš. Pomalými krokmi som sa vybrala na prehliadku bytu číslo 2. Nie kľúče už nehľadám, skôr ma zaujíma ako si tu naživa. Kúpeľňu má typicku na chlapa  chladnú sivú dopĺňaju čierne prvky a chrómované kohútiky. Ako som si myslela, v rohu bol umiestnený presklený kút, malá skrinka na stene, pravdepodobne s kozmetikou a uterákmi. Relatívny poriadok ma prekvapil určite má nejakú domácu, ktorá mu to tu chodí dať do poriadku. Predstava Filipa ako umýva záchod a kúpeľňu ma pobavila. To určite! Zasmejem sa nahlas. "Tatušo a gumené rukavice asi k sebe veľmi neladia." a pohladim si spokojne bruško.

"Čo máme na programe ďalšie Drobček? Pozrieme sa do spálne? Čo ukrýva pod vankúšom?" opäť sa zasmejem.. Laura asi ti už hrabe na mozog. Rýchle cukry ti úplne odpojili rozumne myslenie,  ohriaknem sa vnútorne a vstupujem izby. Až teraz si všímam veci, ktoré som si pri rýchlom hľadaní kľúčov nevšimla. Izba je veľká, typicky bielu farbu dopĺňajú len drevené prvky a skriňa.. A ta posteľ o bože na tej sa musí kráľovsky spať, pomyslím si. A rukou zľahka prejdem po vankúši. Stiahnem po ňom a pritiahnem si ho k sebe. Zaborím doň hlavu a nasávam plnými dúškami jeho vôňu. Telom mi prebehne vlna vzrušenia. Slastne si povzdychne, ako najväčší čudak, ovoniavam jeho vankúš a neviem sa nabažiť tej vône. "Cítiš to Drobček, takto vonia domov." ešte raz sa nadychnem, keď moju chvíľku preruší zakašlanie a smiech od dverí.

"Nerád ruším tvoju chvíľku, ale ak máš záujem ponúkam sa na miesto toho  vankúša." zasmeje sa z chutí a očami behá po mojej tvári.

"Ja, to vôbec nie je tak ako to vyzera." snažím sa dostať z tejto bizardnej situácie..

"A ako to je Laura"? Opäť ten jeho úškrn.

Útok Laura, útok. To je najlepšia obrana.
"Ako si sa opovážil ma tu zamknúť a len tak si zmiznúť na niekoľko hodín." zmením úplne tému a nedarujem mu to, vankúš letí smerom k nemu a len len ho zachytí pred tým než padne na zem.

"Čo doriti máš v hlave?" pokračujem, len aby som sa vyhla odpovedi na otázku.

"Naozaj, Laura, posraných 5 mesiacov a 12 dní mám v hlave len a len teba, tak mi prepáč, že som si dovolil byť zaskočený a prekvapený novinkami, ktoré si so sebou priniesla." odpovedá mi a dvoma krokmi sa ocitá pri mne.

"Takže teraz vieš čo mám hlave, si to ty.. Mám tam teba, a nič iné.. Neviem sa koncentrovať na nič, a odkedy si tu myslím len na jedno." dodáva a prebodava ma očami.

"Načo Filip, to ako ma zamkneš a odídeš si kto vie kam?" nenechám sa zastrašiť.

"Nie, na toto." a v momente sa ocitám v jeho zovretí a moje pery pocítia tie jeho. O môj bože, konečne.. Nechávam sa unášať okamihom, jeho perami, jemnosťou a zároveň prudkosťou. Bozky mu vraciam s rovnakou túžbou. Keď už hádam ani nedokážem popadnúť dych odtiahne sa a spojí naše čela.

"Na teba Laura, celý ten čas mám v hlave len a len teba." a opäť ma pobozká.

Narýchlo bozk preruším, prst mu zaborim do hrude "Nemysli si, že týmto tu som zabudla, že si ma tu zamkol."

"Laura, mlč." a jeho pery sa opäť prisajú na tie moje.

Vaša Liww 💓
..Sladký koniec..
Čo poviete, dáme si ešte epilog??