Svetlo v temnote

3.

Tých animátorov bolo dokopy päť. Najvyšší z nich bol rozhodne ten hlavný, starší pán so sivými vlasmi a mohutnou postavou, ktorý stál presne v strede ich zástupu. Jeho úsmev, ktorým si nás všetkých obzeral, vyzeral ako úsmev nejakého blázna. Akoby bol spokojný so svojím diabolským plánom, ktorý mu práve vychádza.

Videla som vedľa neho aj tú pani s ryšavými vlasmi, ktorej sa na tvári úsmev asi nedokáže vytvoriť. Jej celý zjav bol akýsi zvláštny. Na rozdiel od ostatných bola možno až príliš chudá, no v jej očiach sa zračil číry hnev. Jej som sa bála asi najviac.

„Milí táborníci, rozostúpte sa okolo nás, chcel by som vám predstaviť vašich animátorov," začal, ako inak, vľúdne s najväčším úsmevom na perách, aký isto dokáže vytvoriť. No videla som v ňom aj na takú diaľku, v akej som od neho bola, jeho škodoradosť.

Načo ale robil toto všetko, ak už väčšinu ľudí dostal pod svoju nadvládu? Načo nás takto chcel naťahovať? Kľudne tento tábor mohol trvať deň. Len by nás všetkých ovládol, zistil alebo spravil by to, čo chcel spraviť, a buď by nás nechal tak, alebo by nás jednoducho zabil. Prečo z toho zbytočne robil toľké ovácie?

Ukázal na pani, mladšiu od neho minimálne o desať rokov, úplne vľavo z môjho uhla pohľadu. To práve ona za nami prišla na parkovisko a povedala nám, že sa máme s ostatnými deťmi skamarátiť, či že by sme sa mali pripraviť na rolu akýchsi pomocníkov mladším deťom. Aj keď ma v podstate v tej chvíli pravdepodobne ovládla tými svojimi peknými slovami, mi pripadala z nich všetkých najprívetivejšie.

„Toto je Vita. Bude vedúca najmä aktivít týkajúcich sa lesa, takže ak by sa niekto stratil, choďte za ňou," hovoril už skôr neprítomne, ako nadšene ten chlap. Akoby tú pani nemal rád. Žeby bola nejaká jeho sokyňa?

On bol ale predsa vedúci. Aj keby sa vyberal tento post medzi ňou a ním, vyhral by ho on, a teda som si nemyslela, že by sa na ňu mal hnevať. To skôr ona by sa mala hnevať naňho, ak je to práve kvôli tomu postu. Inak som netušila, za čo by mohol byť na ňu nahnevaný.

„Toto je Damian. On je vedúci vnútorných priestorov chaty. Ak by sa čokoľvek poškodilo, či ste niečo stratili, choďte za ním," znova sa snažil nahodiť ten jeho príjemný úsmev, no ešte mu to najlepšie nevyšlo. Čo má proti týmto dvom?

Tento chlap, stojaci vedľa Viti, bol približne rovnako starý ako ona, no mal lepšiu, statnejšiu postavu. Dokonca bol od nej aj vyšší a s jeho blond vlasmi a celkom peknou tvárou vyzeral ako idol žien. Pochybujem, že keby tu boli moje spolužiačky, by nechceli využiť príležitosť skamarátiť sa s ním, prípadne ho dostať do postele.

Títo dvaja vyzerali ale len ako náhodní okoloidúci oproti ďalším dvom animátorom. Až vtedy, keď stáli takto vedľa seba, som videla podobu na ich tvárach. Všetci mali také zvláštne pokrivené nosy a tvrdé črty tváre. Dokonca boli všetci traja aj poriadne vyšportovaní a približne rovnako vysokí, aj keď ten najstarší pán, ktorý mohol byť od mojich rodičov minimálne o päť rokov starší, bol z nich najvyšší a najvyšportovanejší.

„Po mojej ľavici sú moji súrodenci Marinus a Druša. Moje meno je Klaudius," rozradostene zahlásil. Konečne sa mu do jeho hlasu dostal späť ten jeho entuziazmus.

Marinus si nás s akousi ostrohou všetkých obzrel, no keď na nás nič nenašiel, upriamil svoju pozornosť kamsi vpred, za horu. Vyzeral byť duchom neprítomný, akoby niečo pozoroval. Niečo, čo sa neodohrávalo pri nás. Niečo vzdialené. Netušila som, čo by mohol mať za problém, no dúfala som, že sa ten problém netýkal aj nás.

Druša sa, na rozdiel od Marinusa, ani len nesnažila o príjemný pohľad. Jej ryšavé vlasy na seba brali celú moju pozornosť, odkedy sa vedľa seba postavili. Musela si ich farbiť až príliš často, keďže vyzerali takmer umelo. Oproti svojim bratom mala jediná takéto farebné vlasy, keďže obaja mali hnedé. Akoby sa od nich snažila dištancovať.