The house of enchantment

||6.||

(Jasper)

Cítil to až sem. Všetok ten pot, ktorý vylučovala Lizbeth, bol ako úder päsťou do nosa. Jasper sa snažil kráčať čo najďalej od nej, ibaže stále to cítil, čím viac sa otepľovalo a čím ďalej kráčali. Pozrie sa na ňu, a zistí, že to nemal urobiť, pretože Lizbeth si práve rukou pretiera tvár v oblasti.. fúzov. To dievča skutočne malo na ženu celkom viditeľné fúziky. Jasper nad ňou ohrdne nosom. Mužatka. Jediný, kto ku Lizbeth ešte ako-tak prehovoril, bola Kayleigh. Zlatá, sladká Kay. Keď sa s Liz dá Kayleigh do reči a Jasper sa na to bezradne z diaľky prizerá, prihovorí sa k nemu Ionnes.

,,Tak čo, ktorú vyzeráš, kamoško?" spýta sa provokatívne. ,,Podľa mňa by sa k tebe Lizbeth hodila dokonale," snaží sa ho potľapkať po pleci, no Jasper ho odstrčí.

,,My dvaja sme spolu ovce nepásli," zmrazí ho Jasper pohľadom, aby uviedol veci na správnu mieru.

,,Dobre, dobre, len sa toľko neondi," Ionnes vystrie ruky pred seba v obrannom geste, ,,i tak si myslím, že sa Kay páčim omnoho viac, než ty," stále zabŕda, akoby chcel skončiť ešte dnes mŕtvy.

,,Tak to sa ešte uvidí," prehlási Jasper sebavedomo a vystrie chrbát.

,,Stavme sa," navrhne Ionnes.

,,O čo?"

,,Dobrá úvaha."

Obaja totižto pri sebe nemali absolútne nič, čo by stálo za stávku.

,,Stavme sa len tak, kvôli víťazstvu," Ionnes k nemu vystrie pravačku. Jasper zaváha, no napokon si napľuje do dlane a spraví to isté.

Počasie si robí, čo chce. Kým ešte včera bola strašná zima a vlhko, dnes Jasperovi príde, akoby boli v pekle. Keď sa tak zamyslel, naozaj sa mu zdalo, že čím dlhšie kráčali, tým ich sprevádzalo stále väčšie dusno a páľava. Potia sa všetci. Aj krásnej Kay stekajú kvapôčky potu po šiji a dokonalo tvarovanom poprsí. Túžil z nej tie šaty strhnúť a potiť sa spolu s ňou, na jej tele. Dnes sa mu o tom určite bude snívať.

Jasper pocíti obrovský smäd. Jasper si uvedomí, že aj stromy majú v oblasti, do ktorej sa dostali, popraskanú pôdu pri koreňoch, a lístie nemajú už takmer vôbec. Tieto stromy pôsobia vysušene a mŕtvo. Je to veľmi zvláštne. Ničotná riedkosť lesa v porovnaní s tým, čo videli predtým, ich zaráža s každým ďalším spraveným krokom dopredu. Až napokon...

,,Ľudia, vidíte to? Tamto ďalej je už len piesok," oznámi Kayleigh. ,,To je...Zvláštne."

,,Áno, zvláštne," obaja chalani jej na to takmer naraz prikývnu.

,,Myslíte si, že by sme mali ísť až tam ďalej?" spýta sa váhavo Kay.

,,No neviem, rozhodni sa ty," prehovorí k nej Ionnes. Zdá sa, že Kay sa páči moc, ktorú jej tak Ionnes dáva do rúk, i keď na druhej strane sa tvárila dosť nerozhodne.

,,No ja neviem.. a čo ty, Jasper?" otočí sa naňho Kay a jeho to úprimne poteší, keď naňho hodí spýtavý pohľad, akoby jej reálne záležalo na jeho názore a pýtala si od neho radu.

,,Rozhodne poďme niekam, kde je voda, inak tu skapem," vezme mu slovo Lizbeth, sťa nový Jasper.

,,Súhlasím s Liz," Kay sa otočí smerom nazad od začínajúcej púšte.

,,To nemyslíte vážne, že nie? Došli sme tak ďaleko len preto, aby sme sa vrátili nazad?" zaprotestuje Jasper. Nepáčilo sa mu, že mu Lizbeth zobrala slovo, a ba čo viac, Kay s ňou ešte k tomu súhlasila.

Kayleigh sa zastaví a znovu sa zamyslí.

,,No ja vám neviem," povie napokon. Jasper si uvedomí, že je to veľmi nerozhodné dievča, táto Kayleigh. A možno aj keby sa jej práve teraz opýtal na to, že ktorý z chalanov sa jej viac páči, najskôr by odpovedala úplne rovnako. Že nevie.

Všetko sa však ale rozhodne úplne nečakane, nevídaným prírodným javom.
Z neba za nimi dopadne horiaci kameň.
Obloha sa začne sfarbovať do siva.
A z diaľky, z diaľky k nim doľahne ozvena ženského smiechu, ktorý nepochybne prichádza smerom od púšte.
Je to niečo ako predzvesť toho, že bude nasledovať ešte čosi horšie, ako doteraz.

Zanedlho dopadne na zem ďalší kameň, celkom poblízku Jasperovým topánkam. Jasper uskočí a pozrie sa na oblohu.

,,Neviem, čo to je, ale mali by sme ísť odtiaľto preč!" zhodnotí "veľmi múdro" Ionnes. Veď kto normálny by ostával na mieste, na ktorom na nich z neba padajú horiace kamene?? Kayleigh prikývne.

,,Kam?" spýta sa.

,,Proste preč!" zapiští Lizbeth.

Vedľa nich, tentokrát najbližšie k Ionnesovi, dopadne zatiaľ najväčší horiaci kameň. Môže mať približne veľkosť ľudskej hlavy. To by však Jaspera nevyplašilo natoľko, ako to, čo nasledovalo ďalej. Od ohňa sa začne chytať aj zvyšok priestranstva, až napokon vytvorí dlhočiznú čiaru, oddeľujúcu lúku od púšte. Vyzerá to ako akási hranica. A keď sa už pohnú ďalej, od celého toho dymu a padajúcich kameňov, tak vtedy sa oheň priblíži smerom k nim. Prenasleduje ich, než sa rozdelí na dve časti a vytvorí im akúsi presne ohraničenú cestu v strede medzi nimi. Zhodnú sa na tom, že budú utekať preč, nech sú akokoľvek smädní, hladní a vysilení. A že ich ešte len od toho dymu smädilo!

Jasper sa nikdy v živote necítil horšie. Už dlho nebehal. Hoci sa nepokladal za najhoršieho bežca, behanie tentokrát mu spôsobovalo veľké ťažkosti. Bol smädný, unavený a do pľúc sa mu dostával dym. Dostával kyslíkový dlh, a čím dlhšie behal, tým väčšie problémy mu robilo nadýchnuť sa. Bolo to ako topiť sa, ale nie v osviežujúcej vode, ale v spaľujúcom pekelnom ohni.

Keď sa otočí, zistí, že už len pár veľmi malých krokov delí Ionnesa od toho, aby ho predbehol, a že dievčatá výrazne zaostávajú vzadu. Fakt, že Ionnes ho dobieha, ho nabudí k tomu, aby pridal tempo. Išlo o život, išlo o boj, a súperenie bolo čímsi, čo k tomu vyslovene patrilo. I keď na druhej strane, aj spolupráca, a to si Jasper uvedomí, keď si všimne, ako sa Ionnes zrazu rozhodol vrátiť nazad, aby mohol byť pri Kayleigh bližšie.

Jasper si uvedomí, že z celej skupinky beží už len ako jediný. Ostatní sa prechádzajú, snažia sa polapiť dych, pretierajú si rukami spotené tváre, pokašlievajú, či sa chytajú za hruď v oblasti pľúc. Tiež sa zastaví. Navyše, horiace kamene padajúce z oblohy už dlho nevidel. Jediné, čo ostalo z celej tej apokalypsy, boli horiace pásy pôdy vymedzujúce im cestičku k akémusi obrovskému domu.

Nebolo cesty späť. Pásy ohňa za nimi sa spoja a pred nimi stojí len tento dom. Jasper tuší, že ho tam dnu nič dobrého nečaká, a ostatných zrejme tiež. Hľadia na dom pred sebou ako vyorané myši.

,,Myslíte si, že tam bude niečo na jedenie?" spýta sa Ionnes.

,,Ostáva nám aj niečo iné, než že to pôjdeme zistiť, alebo že sa pokúsime preskočiť plamene, ktoré sú takmer vyššie, než my sami?"

Jasper si prehrabne spleť vlasov mokrých od potu. Žiaden návrh neprichádzal. Hoci to očakával, predsalen ho to zamrzelo, pretože dom pred ním nevyvolával práve najlepší dojem. Skôr pocit tajomstva zmiešaného s nebezpečenstvom.

________________________________________

Zdravím 😊

Dnes som si pre vás prichystala časť plnú horúčav, ohňa, miniarmagedonu, behu, stávky Ionnesa s Jasperom a iných vecí 😎

Uvedomujem si, že Jasper nie je práve najpríjemnejšia postava, no písanie z jeho pohľadu sa mi zdá byť z nejakého dôvodu celkom zaujímavé 😀Priznávam, že keď som začínala písať, tak mi robilo veľký problém písať za chalanov a pokladala som to za čosi pre mňa veľmi náročné, no teraz mi to príde ok 😀 Ba dokonca sú chvíle, kedy sa v tom vyžívam 😀