The house of enchantment

||38.||

(Amanda)

Zdalo sa, že Adrien bral svoje slovo vážne, pretože sa naozaj ničoho bez vyzvania od tej chvíle nedotýkal, nech ho akokoľvek svrbeli ruky. Na druhej strane, bol čoraz viac mĺkvejší, až to miestami Amande prekážalo natoľko, že ho chcela vyzvať, nech niečo hovorí, ale potom si to rozmyslela. Veď predsa, čo by mu povedala? Len by si o nej začal myslieť, že je buď hnusná, alebo otravná. A to o to viac, že mala svoje dni a pociťovala bolesti v podbrušku. Nechcela si svoju zlosť vybíjať na Adrienovi. Keď sa nad tým zamyslela, tak z nejakého dôvodu jej veľmi záležalo na tom, čo si o nej myslel. Mala ho rada.

,,Je to ťažké, vieš?" Adrien zastane, a ona spraví to samé.

,,Čo také?"

,,Nevyužívať jeden zo svojich zmyslov. Ničoho sa nedotýkať."

,,Ty to zvládneš," Amanda sa rozhodne kráčať ďalej bludiskom. Bolo obrovské. Potrebovala sa plne sústrediť. To však nešlo a vinila za to práve Adriena. Rozptyľoval ju.

,,Možno mi príliš veríš," povie s úškrnom. Amanda si čoraz viac uvedomovala, že Adrien nie je len taký milý, dobrý chlapec, za ktorého ho mala, ale že v ňom je ukrytá veľká dávka rebelantstva a hravosti.

,,Počuješ to?"

Pred nimi sa ozve šuchot a nečakané zvuky.

,,Prichádza to odtiaľto. Ale môže to byť len Zeus."

,,Nešiel s nami, Adrien."

,,Si si tým istá?" Ukáže prstom pred seba, kde v chodbičke bludiska stojí vlk. Následne vlk odbehne tam, odkiaľ aj prišiel.

Mlčky sa zhodnú, že ho budú nasledovať. To, že to nie je najlepší nápad, na to prídu až keď uvidia čosi ozrutne veľké spať uprostred bludiska. Bola to nejaká obluda, ktorá mala telo leva, ženskú hlavu a hruď, a dokonca mala krídla.

,,No zbohom," Adrien zhrozene zanadáva.

,,Vieš, čo to je, Adrien?"

,,Áno. Obávam sa, že som toho tvora už videl, v jednej z kníh v Hecatinom dome."

,,Predpokladám, že si o ňom nečítal?"

,,Nie veľmi. Viem len, že sa volá Sfinga. A dáva to okoloidúcim hádanku, pričom usmrtí každého, kto ju neuhádne."

,,No dobre, to mi úplne stačí. Mali by sme sa vrátiť."

,,Je tam Zeus."

,,Vážne, Adrien?! Myslíš si, že mu Sfinga bude dávať hádanku?! Jemu nie. Nám áno. A ak neuhádneme, môžeme umrieť!" Amanda začne hysterčiť.

,,Osobne sa spolieham na svoj dôvtip pri riešení hádaniek a na to, že ten tvor spí. Navyše, mám zakázané sa ho dotýkať," usmeje sa.

,,Tak teda veľa šťastia. Pretože ja tuto končím!"

,,Amanda! Amanda, stoj!"

Adrien ju dobehne a zatarasí jej cestu, uchopiaci jej ruky do tých svojich.

,,Porušil si dohodu," odpovie chladne. ,,Ničoho sa nedotýkať."

,,Uh-oh. Prepáč," povie Adrien, keď si uvedomí, že sa niečoho dotkol, že sa dotkol dokonca nej samotnej.

Amanda vždy patrila medzi váhavých, opatrných tvorov, ktorí si nie veľmi verili. Nechcela však umrieť, nech bol k nej život často krutý. Nebála sa smrti. Bála sa toho okamihu - okamihu, kedy by mala umierať. A predstava, že by ju mala zabíjať Sfinga, tá sa jej vôbec nepáčila, i nech sa radšej zem pod ňou prepadne.