The house of enchantment

||40.||

(Amanda)

,,No tak, Zeus.. my vieme, kto si. Vieme, že si človek," pošepne Amanda vlkovi. ,,Pred nami sa nemusíš na nič hrať."

Zeus sa ale nepremení na človeka. Namiesto toho sa rozbehne preč z domu, smerom k lesu.

,,Zeus, počkaj!" zvolá naňho Amanda, no očividne zbytočne. Už ho niet.

,,Nemyslím si, že sa chce premeniť na človeka v blízkosti domu..." pošepne jej Adrien. ,,Je tam Hecate. Čo ak by to zistila? Čo ak sa jej Zeus bojí? Alebo ak aj nie, tak skrátka sa nechce z nejakého dôvodu odhaliť?"

,,Máš pravdu. Myslíš, že by sme ho opäť mali prenasledovať? Pred chvíľou nás zaviedol do toho bludiska.. a ja neviem, opäť mám strach, že čo nám ukáže a povie tentokrát," zaváha Amanda. ,,Môže byť nebezpečný."

,,Otázne je, či máme na dnes aj niečo iného a zaujímavejšieho na pláne, než je zistenie, čo je ten vlk zač?"

,,Asi nie, Adrien. To je to. Že nie."

,,Veď áno. A ja som strašne zvedavý."

(Octavia)

Octavii niečo na tom vlkovi od prvej chvíle nesedelo. Keď jej Fred povedal, čo začul od Amandy a Adriena, zvedavo jej zaiskria oči. Vzbudilo to v nej nečakaný záujem. Síce jej nedávalo veľký zmysel to, prečo by sa niekto dobrovoľne menil na vlka, ale rada by zistila, čo je ten človek/vlk zač. Zmyslela si, že to "psisko" vyhľadá. A prinúti ho povedať jej pravdu o tom, prečo je tu a predstiera, že je krotkým vlkom a sprevádza Fionu.

Vydá sa teda smerom do lesa, kde už z diaľky spozná siluety Amandy a Adriena. Prihovárajú sa k Zeusovi. Alebo sa snáď vlk volal inak? Kto vie. Zeus od nich však ujde. Zvláštne.

Octavia si zaumieni, že ho dolapí skôr, než Amanda s Adrienom. A nenechá ho odbehnúť nikam inam. Nie bez vysvetlenia.

. . .

,,Mám ťa," zadýchane ho dolapí Octavia pri fontáne, v ktorej si poleptala ruky tak, že dodnes nosievala na rukách dlhé rukavice, a v ktorej Lizbeth dokonca umrela. Snažila sa na to celé nemyslieť. Hoci Octavia nikdy nebola veľmi fyzicky zdatná, omotá svoje ruky okolo veľkého vlka. Zeus sa jej však vytrhne, zavrčí a vyskočí na ňu.

Octavia stratí rovnováhu a spadne na zem. Zeus sa nachádza nad ňou, svoju veľkú labu má položenú na jej prsiach a pôsobí ako v rozpore medzi tým, či jej chce ublížiť alebo nie. Až vtedy Octavia pocíti strach - keď na ňu vrčí s výhražným, divokým výrazom a vycerenými tesákmi.

,,Ne-nechcem ti ublížiť! Chcem ti pomôcť! Viem o tom, že sa meníš na človeka. Tak ti navrhujem.. vytvorím nám obom portál cez hroby a porozprávame sa o tom spoločne niekde v súkromí. Súhlasíš?"

Vtedy sa vlk na ňu natisne viac, ba akoby ju pevne objal. Octavia sa vzpiera, no veľmi sa jej nedarí. Svet okolo nej víri a točí sa. Keď zdesene otvorí oči, vidí, že už nie je v lese, ale ruky sa jej zabárajú do sypkého piesku. Je jej príšerné teplo. Začne sa oprašovať a obzerať sa okolo seba, kde všade okolo nej je len piesok. Nič iné, iba sypký piesok. A obloha. A.. púšť. Vlk.. vedľa nej leží mohutné vlčie telo.

,,Čo.. čo si to spravil?!" skríkne naňho. To už ale vlka začne ožarovať svetlo a premieňa ho na krásneho, mladého, ale nahého muža. Vidí z neho len trochu, no je to dostatočne veľa na to, aby omdlela.