The house of enchantment

||9.||

(Amanda)

Nepáčilo sa jej to. Bola už veľmi dlho odrezaná od svojej malej sestry, a to ju veľmi trápilo. Bola Eleanor schopná postarať sa sama o seba? Bolo to ešte len dieťa. Ale opustené dieťa v tomto neistom a často krutom svete? Boli chvíle, kedy prišiel svet a život náročný i pre Amandu. Čo ešte pre Eleanor?

Amanda sa prechádzala pred domom, keď sa k nej prihovoril Frederick.

Amanda pri tom zvuku narúšajúcom ticho nadskočí, pretože je to čosi veľmi neočakávané, a ona bola myšlienkami niekde inde. Odzdraví sa Frederickovi a sklopí zrak k zemi. Nastane trápne ticho.

,,Čo si o tomto celom myslíš?" spýta sa Frederick odrazu.

,,O čom ako?" Amanda sa zatvári zmätene, akože nevie, na čo naráža.

,,Vyzeráš inteligentne. Aký je tvoj názor na to, že sme tu?"

Amanda chápavo prikývne. Nebola zvyknutá na to, že by sa jej niekto pýtal na názor, obzvlášť nie nejaký muž, a ešte k tomu by ju považoval za inteligentnú mladú slečnu. Fred sa jej zatiaľ ukazoval byť ako dobrák, ale možno to bolo len zdanie, ktoré klamalo.

,,Ty sa so mnou nerozprávaš?"

Uvedomí si, že je ticho už priveľmi dlho.

,,Uhm.. nie! Teda, vlastne áno. No.. prepáč. Len som sa tak nejako zamyslela. Najprv tie magické veci, ten ženský smiech, žena, ktorú videli decká v okne, čerstvé potraviny, dvadsať predpripravených postelí v tomto dome a zvláštne spôsoby, akými sme sa sem dostali. Mám pocit, že sme tu z nejakého dôvodu, ktorý my síce ešte nepoznáme, no tá žena áno. A myslím si, že nám je veľmi blízko a že nás odniekiaľ možno aj práve teraz pozoruje."

,,Akože nás špehuje?"

,,Áno. A práve preto by sme mali byť v strehu a byť čo najviac opatrní ohľadom toho, čo robíme."

Fred zjavne nemal na jazyku žiadnu ďalšiu otázku. Nasvedčovalo tomu to, že bol ticho a neprítomne sa pozeral do diaľky.

,,Čo si myslíš o tých ľuďoch z druhých skupín?" napokon sa predsalen opýta.

,,Neviem. Poznám ich veľmi krátko a zvyčajne nesúdim ľudí podľa prvého dojmu. Ten môže často klamať."

,,Čo sa týka tých prvých dojmov.. mala by si sa najesť, nemyslíš?"

Amanda sa zasmeje. Nepamätala si, kedy takúto vetu počula od niekoho naposledy.

,,Asi áno," povie s úprimným úsmevom na tvári.

,,Ak nás tá žena sleduje.. kde je práve teraz?"

,,To ti neviem povedať. Viem len, že bola videná v tomto dome, a predpokladám, že jej to tu patrí."

,,Čo ak je stále niekde v dome?"

,,Tak to máme omnoho väčšiu príležitosť zistiť, čo od nás chce."

Amanda sa zamyslí. Až pri tejto Frederickovej otázke začala uvažovať o tom, že by dom mohol mať aj viacero miestností, než boli tie, ktoré videla doteraz, a jedna zamknutá, do ktorej sa nevedeli dostať nijakým spôsobom, či už vyrazením dverí, alebo rôznymi inými spôsobmi, ako dvere odomknúť. A tak si začala viac všímať každučký detail v dome, akoby aj trošku nakrivo zasunutá kniha v poličke mala znamenať, že sa za ňou skrýva nejaké tlačidlo odkrývajúce tajomnú komnatu. Ak už bola Amanda na nejakom mieste, tak chcela robiť niečo zmysluplné. A toto bolo zmysluplnejšie, než sedieť niekde na zadku a čakať, čo s ňou bude, čo vlastne väčšina deciek v okolí domu aj robila.