The house of enchantment

||42.||

(Amanda)

Amanda vypleští oči. Nemohla tomu uveriť. Adrienov strýko bol jedným z mužov samotnej kráľovnej. Čarodejníckej kráľovnej, v ktorej paláci budú na istý čas podľa všetkého bývať.
Bol to pre ňu nezvyk. Veď len pred pár týždňami sa potulovala srudenými ulicami a spoločne so sestrou sa živili kradnutím. A teraz mali žiť v paláci? Bolo to priam neuveriteľné, ako sa pre ňu všetko za tak krátky čas zmenilo.

,,Nemôžem uveriť tomu, že si mi nepovedal, že tvoj strýko je bohatý," vyčíta Adrienovi. Ten iba na to celé skromne mykne plecom, akoby o nič nešlo.

,,Ja nie som bohatý. Je bohatý môj strýko, ktorého som naposledy videl ešte ako malý. Navyše, bohatým by asi nebol, ak by nikdy nespoznal Morganu. Nikdy som nevedel, že je čarodej. A až dodnes som nemal tušenia, že by nám práve on mohol pomôcť dostať sa odtiaľto. Nikdy som sa s ním veľmi nestretával, vieš?"

,,Hecate.. ušla. Bola totálne vytočená. A zrejme sa bude chcieť vrátiť a pomstiť sa..." uvažuje Amanda.

,,S tým sa ráta. Aj preto Morgana uvažuje, že budeme v paláci a nie tu. Bude nás tak mať viac na očiach."

,,Čo myslíš, že sa stane s Fionou?"

,,Netuším. Zrejme nás už ďalej učiť nebude. Pôjde si svojou vlastnou cestou."

Amanda je v úvahách. Vtedy ju Adrien na jej prekvapenie objíme. ,,Zbavili sme sa Hecate. Síce nie úplne.. ale predsa. Takto to je lepšie. A Morgana sa nevzdá, kým ju nenájdu. Oddnes začína nová etapa našich životov," pohladí ju po chrbte.

,,Ak mám byť úprimná, zvykla som si tu. Dom sa mi bude opúšťať ťažko, vieš? Nech to tu je hocijaké. Po dlhšom čase som mala konečne ako-taký pocit domova."

,,Možno sa tu časom ešte vrátime."

,,Chcel by si to?" zvedavo k nemu nadvihne zrak.

,,Viem, že by si to chcela ty. A ja ťa v tom nechcem nechať samotnú."

V tej chvíli Amanda neodolá nutkaniu ho pobozkať. Jeho pery boli jemné, teplé, lákavé. Adrien je chvíľu prekvapený, no rýchlo sa prispôsobí a bozk jej opätuje. Zadíva sa jej do očí a keď sa ubezpečí, že to z jej strany nebola len akási nehoda alebo niečo, čo teraz ľutuje, pobozká ju znovu. A navyše oveľa lepšie, s väčšou intenzitou.

,,Ľúbim ťa, Amanda. A vždy si sa mi veľmi páčila," pošepne jej a pritisne si ju k sebe do objatia.

Amanda tomu nemohla uveriť. V jej vnútri sa nachádzala búrka plná doteraz nepoznaných pocitov. ,,Aj ja teba, Adrien," odpovie napokon a usmeje sa, hoci pri tom trochu zapochybuje o sebe samej a o význame slov, ktoré práve vyslovila. Nikdy takúto lásku nezažila. Všetko, čo o láske vedela, bola matná spomienka na to, ako sa jej rodičia držali za ruky, z prečítaných kníh, alebo z toho, čo videla v uliciach či medzi Saberom a Journee, medzi inými pármi. Bude vedieť vôbec niekedy milovať Adriena tak, ako by si to zaslúžil? Amanda to chcela zistiť.

(Ash)

Tentokrát sa s ňou Ash stretol pri mori. Octavia mu povedala všetko, čo sa odohralo v dome a Ash nevychádzal z údivu. Zároveň bol však aj nahnevaný. Mal Hecate pod nosom a opäť ju stratil z dohľadu. ,,Možno si myslíš, že ste sa Hecate raz a navždy zbavili, ibaže toto nie je ani zďaleka koniec. Nie, kým Hecate nie je mŕtva, a ona je z tých, ktorí nenechajú túto zradu len tak."